„Z plnosti srdca hovoria... ústa" (Lk 6, 45). „Slovo odhalí, ako zmýšľa srdce človeka" (Sir 27, 7b). „Držte sa pevne slova života" (porov. Flp 3, 16, alelujový verš).
Všetci ľudia denne niekde smerujú. My ako veriaci smerujeme k nebu, k večnosti s Bohom. Toto smerovanie sa uskutočňuje tým, že „vyrastáme v dome Pánovom" (Ž 92, 14a). Denne sa napĺňame Božím slovom, denne hľadáme Božie cesty a kráčame po nich, denne sa učíme konať dobro a odmietame zlo. Žalmista výsledok tohto rastu opisuje krásnym obrazom: „...v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať" (tamže, v. 14b).
Dá sa to? Dá. Iste, nie vlastnými silami. Svätý Pavol píše, v čom je zdroj našej schopnosti rásť a prekvitať. Je to víťazstvo nad hriechom a smrťou, „ktoré nám dal Boh skrze nášho Pána Ježiša Krista" (1 Kor 15, 57). Účasť na tomto víťazstve sme dostali pri krste a prežívame ho každým slávením sviatostí (tých „jednorazových", ako je prijímanie Eucharistie a spoveď, ale aj tých trvalých, keď každý deň prežívame svoj krst, birmovanie, svoje manželstvo či kňazstvo). Víťazstvo prežívame vždy, keď dvihneme svoju myseľ a najmä srdce k Bohu pri modlitbe. Sme víťazmi vždy, keď odmietneme temnotu (napríklad lož) a žijeme vo svetle (napríklad hľadaním i hlásaním pravdy aj v dnešnom domotanom svete).
Samotné slovo „vyrastať" hovorí o tom, že náš život je proces. Celoživotný proces. A je dôležité, kde vyrastáme dnes.
Slovo víťazstvo síce hovorí o už dosiahnutom úspechu, ale v duchovnom význame tiež je každodenným procesom. Lebo Ježišovo víťazstvo nám chce temnota odobrať. Ponúka nám „víťazstvá", ktoré sú prehrami – poraziť nepriateľov (Ježiš hovorí, že ich máme milovať), nahromadiť bohatstvo (vystavať väčšie sýpky – Ježiš takého človeka nazýva „blázon")... Ponúka nám množstvo zbytočných informácií, ktoré nás lákajú preč z „Pánových nádvorí". Ponúka nám množstvo vnemov (filmy, televízia, internet), ktoré nám napĺňajú srdce tým, čo svätý Pavol nazýva „odpadky". Naša účasť na Kristovom víťazstve je tak vystavovaná skúške – ostanem dnes prekvitať v dome Pánovom?
Odpoveď záleží aj od toho, čo púšťame do svojho rozumu a do svojho srdca. Ak chceš vedieť, čo je v tvojom srdci, zapisuj si jeden deň všetky témy, o ktorých budeš hovoriť. Aj pocity, ktoré ťa pritom napĺňajú. Potom večer si to nejako zosumarizuj a uvidíš, koľko bolo v tvojom hovorení svetla a koľko temnoty. Temnotu ľútosťou a pokáním vyhoď a znova celý vstúp do Pánových nádvorí, aby si v nich prekvital. Som si istý, že Boh sa teší z každého, kto prekvitá v jeho nádvoriach. Rád mu rob túto radosť.