Ak sa chceme naučiť múdrosti (tej,
ktorá je zhora), potrebujeme na tom tvrdo pracovať. Vyjadrujú to časové údaje
z dnešných čítaní. Kniha múdrosti (6, 14) hovorí o včasnom
ráne ako najlepšom čase na jej hľadanie. Žalmista zas spomína úsvit, hneď
zarána (Ž 63, 2. 7), keď sa vinie k Bohu, keď o ňom rozjíma.
A samotný Ježiš spomína polnoc ako čas, kedy desať panien zbadalo, že
prichádza ženích. No taký príchod – sprievod mohol trvať dlho (s tým iste
počítali aj tie panny, ktoré si bežali kúpiť oleja), takže možno ženích tiež
prichádzal pri prvom brieždení.
Čo nám
tieto údaje hovoria? Že naša prvá činnosť po prebudení sa má byť upriamenie na
Boha, hľadanie jeho múdrosti. V spánku sa môžu mnohé veci v nás akoby
rozplynúť, vytratiť. Ako to kdesi hovorí John Eldredge, večer zaspáva ako
horlivý kresťan, plný lásky k Bohu, no ráno sa zobúdza ako neveriaci
pohan; preto prvú rannú energiu venuje obnove svojej viery. Aj my sme
k tomu dnešnými čítaniami volaní. Je jedno, či vstávame o štvrtej
alebo o deviatej. V každom prípade prvá vec má byť otvoriť dvere a privítať
múdrosť, ktorá tam sedí... (Múd 6, 14). Privítať Múdrosť, privinúť sa
k Bohu. Pritom to vôbec nemusí trvať dlho – ako keď otvoríme dvere
a vyzrieme von.
Takýto
spôsob života nás potom povedie k tomu, že prežívame celý deň
v pokoji, že sa nezarmucujeme ako tí, čo nemajú nijakú nádej (pozri 1
Sol 4, 13), lebo vieme, že sme spolu s Bohom.
Návod
je jednoduchý, vyžaduje si však tvrdú drinu, zvanú vytrvalosť. Sedem dní
v týždni, 365 dní v roku. Bez dňa oddychu. Ovocie takej námahy je
krásne a lahodné – Boh si v nás urobí príbytok (Jn 14, 23).