Všimnime si slovesá v dnešnom
žalme, ktorými sa žalmista obracia na Boha, ktorými vyjadruje núdzu Izraela. Sú
to tieto slová: obnov, rozjasni, počúvaj, zaskvej sa, vzbuď, príď, zachrániť,
vráť sa, zhliadni, podívaj sa, navštív, chráň. Vnímame v nich naliehavosť,
s akou žalmista/národ k Bohu volá. Potrebuje pomoc, potrebuje
záchranu, potrebuje, aby Boh prejavil svoju moc. A ako Boh na to odpovedá?
Cez
proroka Micheáša sľubuje „zvrchovaného vládcu Izraela", ktorý nielenže prinesie
pokoj, ale on sám bude pokoj. A to až do takej miery, že „budú žiť
v istote" (Mich 5, 3).
Autor Listu
Hebrejom prináša ďalšie uistenie o Božom zásahu – prichádza Ježiš, aby
plnil Božiu vôľu. A čo je Božia vôľa? „Aby boli všetci ľudia spasení" (1
Tim 2, 4).Ježiš toto dielo dokonale uskutočnil, čím nás navždy posvätil –
obetou svojho tela (Hebr 10, 10).
Napokon
si všimnime istotu Alžbety, s akou víta Máriu. Nešpekuluje, nedomýšľa si,
ale vyjadruje neobyčajnú radosť z príchodu matky Spasiteľa. Keďže bola
manželkou kňaza, možno jej prišli na um aj slová proroctva, ktoré dnes počúvame
v prvom čítaní. Jej radosť je Božím darom – akoby odpoveďou na všetku tú
núdzu, ktorú prežíval Izrael celé stáročia.
Tak mi
napokon z mojich myšlienok vychádzajú štyri slová: pokoj, istota,
posvätenie, radosť. To všetko máme od Boha, ktorý vie o všetkom, čo
prežívame, čo nás trápi v spoločnosti, v Cirkvi, v našom osobnom
živote... Cez prorokov i v žalmoch nám pripomína, že len on je naša
istota. „Nespoliehajte sa na kniežatá ani na ľudí vôbec..." (Ž 146, 3).
„Boh je... najistejšia pomoc v súžení" (Ž 46, 2).
Budeme
o pár dní sláviť Narodenie Pána. Nech nám viera, že Boh sa o nás
stará, že sa na neho môžeme absolútne spoľahnúť, rozozvučí v srdci
i na perách mnoho piesní, ktorými oslávime jeho príchod a jeho
prebývanie medzi nami. Istota prítomnosti Boha uchráni naše srdcia a naše
mysle od mnohých súžení a trápení, zachová nás v pokoji (pozri Flp
4, 7).
Christos
raždajetsja! Slavite jeho! Kristus sa rodí! Oslavujte ho!