Bitter Štefan

Presbyterát: 16.06.1935

Zomrel: 27.05.2008

1935 – 1936 kaplán Trenčianska Turná
1936 – 1937 kaplán Močenok
1937 – 1938 kaplán Považská Bystrica
1938 – 1959 farár Terchová
1950 honorárny kanonik
1959 – 1989 administrátor Žilina-Mesto
1977 sídelný kanonik
1989 – 2008 na odpočinku Žilina

Štefan Bitter sa narodil ako tretí syn; už v detstve ho rodičia obetovali Bohu a vytýčili mu kňazskú dráhu. Po maturite v seminári v Trnave odišiel študovať na Bohosloveckú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Kňazská vysviacka sa konala v roku 1935. Ako kaplán postupne pôsobil v Trenčianskej Turnej, Sládečkovciach (1936) a v Považskej Bystrici (1937 – 1938). Na Vianoce 1938, teda presne pred 70 rokmi, prichádza mladý kňaz Štefan Bitter do Terchovej. Do pamäti veľkého množstva terchovských veriacich sa zapísal ako nesmierne obetavý a vnímavý dušpastier, ktorý dokázal šíriť nádej a presadzovať ľudskú spolupatričnosť aj v tých najzložitejších existenčných chvíľach. Má zásadný podiel a zásluhu na tom, že vtedajšie vedenie obce prijalo uvážené a prezieravé rozhodnutie o výstavbe nového kostola, zasväteného dnešným spolupatrónom Európy – svätým Cyrilovi a Metodovi.

„Dvadsať rokov som bol farárom v Terchovej. Za tie roky som mal možnosť spoznať krásnu prírodu, zvyky a život svojich veriacich... Želám si, aby Terchovci i naďalej boli nebojácni, svojrázni, pevní vo viere a aby milovali svoje rodisko i celú slovenskú vlasť. Dal by Boh, aby tí Terchovci, korí museli po vojne opustiť svoju domovinu, keď prídu na návštevu domov, vždy si odnášali tie najkrajšie spomienky na tento čarokrásny kraj, ale aj na dobrotu srdca terchovského občana. A aby spoločne so všetkými turistami, ktorí prichádzajú do Jánošíkovho kraja, tak po dobrom spomínali na Terchovú ako ja." (Š. Bitter, 1994)

V tých zložitých časoch nebolo zvláštnosťou, že kňaz chodil za svojimi veriacimi po kopaniciach na koni alebo pešo, v hlbokých snehoch, blate či mraze. Štefan Bitter žil so svojimi veriacimi ich životom, zdieľal ich starosti, radosti i žiale. Krstil, sobášil, dával rady, zastupoval lekára, pochovával... Prežili spoločne vojnu, vypálenie dediny i starej fary, spolu postavili nový Boží stánok.

V roku 1949 bola udelená Štefanovi Bitterovi hodnosť dekana, o dva roky neskôr (1951) hodnosť kanonika, ktorú si prevzal od arcibiskupa Mons. ThDr. Eduarda Nécseya. V roku 1958 sa Terchová stala sídlom okresného dekanátu. Na žiadosť arcibiskupa sa o rok neskoršie stáva kanonik Bitter správcom farnosti v Žiline. V krátkom časovom slede nahradil drevenú strechu kostola a oboch veží medeným plechom (slúži dodnes), vežové hodiny s ručným pohonom vymenil za elektrické. Trvalou pamiatkou na jeho pôsobenie ostávajú aj maľby v kostoloch v Žiline, Bánovej či Závodí, udržanie starej farskej budovy pred demoláciou, vybudovanie novej fary, obnovenie Immaculáty na Mariánskom námestí... V roku 1977 si na Nitrianskom hrade prevzal hodnosť nitrianskeho sídelného kanonika. Ani po odchode do dôchodku (1990) nepoľavil v aktívnej kňazskej práci – spovedal, pochovával, denne slúžil sväté omše.

Do milovaného Jánošíkovho kraja sa kanonik Štefan Bitter vždy veľmi rád vracal a stále vracia. V roku 1998 mu bolo pri príležitosti IX. ročníka Cyrilometodských dní udelené Čestné občianstvo Obce Terchová. Stal sa tak jeho prvým držiteľom!

Peter Cabadaj
(z novín Terchová 1/2008)

Návrat späť