29. 01. 2024
Domov   >   Kalendár   >   Farnosti

Žilina - Saleziáni

Obyvateľov: 7 320
Rímskokatolíkov: 6 315
Krsty: 53      
Sobáše: 14         
Pohreby: 82
Výročná celodenná poklona: 1. májová nedeľa

  • Farský kostol sv. Jána Bosca (1938)
Sv. omše vo Farskom kostole sv. Ján Bosca
  • Pondelok: 6:30, 17:30
  • Utorok: 6:30, 17:30, 19:00 (mládežnícka sv. omša)
  • Streda: 6:30, 17:30
  • Štvrtok: 6:30, 17:30
  • Piatok: 6:30, 17:30
  • Sobota: 8:00, 17:30
  • Nedeľa: 6:00, 8:00, 9:30 (detská sv. omša), 11:00 (mládežnícka sv. omša cez školský rok), 20:00
  • Prikázaný sviatok cez pracovný deň: 6:30, 17:30, 20:00
Pravidelné spovedanie vo Farskom kostole sv. Ján Bosca
  • Pondelok: 6:30-7:00, 17:30-18:00
  • Utorok: 6:30-7:00, 17:30-18:00
  • Streda: 6:30-7:00, 17:30-18:00
  • Štvrtok: 6:30-7:00, 17:30-18:00 (pred 1. piatkom od 16:30)
  • Piatok: 6:30-7:00, 17:30-18:00 (1. piatok v mesiaci od 16:30)
  • Sobota: 6:30-7:00, 17:30-18:00
  • Nedeľa: 6:30-7:15, 8:00-8:45, 9:30-10:15, 11:00-11:45, 20:00-20:30 

Adorácie
  • Piatok:  9:30 - 17:15
  • Štvrtok: 16:30 - 17:25
  • Nedeľa: 14:30 (Poklona pred vyloženou Sviatosťou Oltárnou spojená s korunkou k Božiemu milosrdenstvu)
Ruženec
  • Pondelok: 7:05, 16:45
  • Utorok: 7:05, 16:45
  • Streda: 7:05, 16:45
  • Štvrtok: 7:05, 16:45
  • Piatok: 7:05, 16:45
  • Sobota: 7:05, 16:45

Zoznam ulíc vo farnosti

História farnosti
Saleziánsky dom v Žiline začali stavať 13. júna 1937 s veľkou podporou veriacich a žilinského farára Tomáša Ružičku. Novostavbu dokončili v rekordne krátkom čase a 20. novembra 1938 nitriansky biskup Karol Kmeťko požehnal novú budovu pre saleziánov a ich činnosť. 

Dnes majú saleziáni v Žiline Inštitút svätého Tomáša Akvinského, čiže filozofický študentát pre svoj dorast; od roku 1991 sa venujú mladým učňom a stredoškolákom na miestnej Strednej odbornej škole svätého Jozefa Robotníka; v akademickom roku 2006/2007 zriadili v spolupráci s Vysokou školou zdravotnííctva a socálnej práce sv. Alžbety detašované pracovisko Saleziánum - Katedru sociálnej práce s deťmi a mládežou. V rámci žilinskej saleziánskej farnosti funguje živé spoločenstvo saleziánov spolupracovníkov, spoločenstvo mladých rodín, detský orchester, mládežnícky zbor i Centrum pre rodinu. A samozrejme základná súčasť každého saleziánskeho domu - oratórium a mládežnícke stredisko. Aktuálne saleziáni a mladí animátori začínajú rozvíjať aj projekt streetworku - práce s deťmi a mladými priamo na sídliskách.

 Stručná história Saleziánskeho domu v Žiline

08_11_20_sdb_za_70_8.jpgTomáš Ružička

Všetko to začalo v roku 1936, keď dôstojný pán prelát, žilinský farár Tomáš Ružička, povolal do Žiliny rehoľníkov – saleziánov, ktorých založil sv. Ján Bosco. Daroval im pozemok v časti žilinského chotára zvanej Hliny, ktorá sa v tom čase nachádzala na okraji mesta.

08_11_20_sdb_za_70_2-1.jpg

Do Žiliny prišli dvaja Saleziáni – don Ľudovít Žilka a don Anton Sersen, ktorí mali rozbehnúť prípravné práce a dohliadať na stavbu žilinského saleziánskeho domu. Dočasne bývali v jednoposchodovom dome, ktorý stál v sirotárskej záhrade na Kuzmányho ulici č. 14. Prípravy na stavbu saleziánskeho domu pokračovali rýchlo, takže už 13. júna 1937 mohol byť posvätený a položený základný kameň budovy.

08_11_20_sdb_za_70_9.JPG

Rovnako rýchlo ako príprava stavby pokračovala i samotná výstavba za výdatnej finančnej pomoci p. preláta Tomáša Ružičku, ale i vtedajšieho nitrianskeho biskupa ThDr. Karola Kmeťka. Citeľná bola i pomoc veriacich zo Žiliny i z okolitých dedín, hlavne zo Závodia, Bánovej a Bytčice. Pomoc veriacich spočívala vo finančnej podpore, ale najmä v poskytovaní brigádnickej výpomoci ako na stavbe samotnej, tak i vo výpomoci pri doprave materiálu povozmi.

V roku 1938 výstavbu saleziánskeho domu v Žiline dokončili. Bola to moderná dvojposchodová budova s kaplnkou a s priestranným divadlom. Dňa 20. novembra 1938 novopostavený Saleziánsky dom v Žiline slávnostne otvoril nitriansky sídelný biskup ThDr. Karol Kmeťko. V roku 1945 bola v Žiline vytvorená saleziánska farnosť s úradným názvom „Rímskokatolícka fara sv. Jána Bosca v Žiline". Okrem priľahlých častí mesta patrilo do nej aj Závodie. Správcom novej farnosti sa stal don Štefan Fabera (1909-1985).

08_11_20_sdb_za_70_5.jpg

Na jar 1949 sa začal sústredený nápor štátnej vrchnosti, ktorý bol namierený proti rehoľným spoločenstvám vychovávajúcim mládež v internátoch. Na konci školského roka 1948/1949 bol Saleziánsky ústav v Žiline poštátnený. Koncom júna štátne orgány v spolupráci so štátnou bezpečnosťou zatvorili kostol a vyviezli zo žilinského saleziánskeho ústavu všetkých chovancov i duchovných. Administrovanie saleziánskej farnosti prevzal Rímskokatolícky farský úrad v Žiline. V roku 1949 štátna moc premenila saleziánsky dom na krajské sídlo ministerstva vnútra. Kaplnku prestavali na kancelárie, pristavali ľavé i stredné krídlo, ktoré slúžilo ako väzenie. Všetky tri krídla prepojili vzadu dvojpodlažnou budovou, v ktorej bola výmenníkova stanica a účelové miestnosti. Na ihrisku postavili autodielne pre vlastné potreby ministerstva vnútra.

Pred rokom 1984 v Žiline a hlavne v jej okolí žili saleziáni, ktorí bývali sami, a ktorým sa venoval vždy pridelený direktor. Forma komunitnej prítomnosti v Žiline v podmienkach komunistických možností sa začala vytvárať v jeseni 1984, kedy do Žiliny prišiel Marián Valábek a spolu s Kamilom Kutarňom bývali u mladej rodiny Michala Čelka na sídlisku Solinky. V Žiline v tom čase už pôsobili saleziáni spolupracovníci. Na jar 1985 sa spolubratia presťahovali do Závodia spolu s ďalšími študentmi, ktorí boli vo formačnom procese. V tom čase im bol direktorom don Olos, ktorý býval v Ružomberku.

Po 17. novembri 1989 štát postupne vrátil cirkvi mnohé objekty, ktoré jej predtým patrili. V Žiline podľa osobitného zákona reštituovali budovu svojho ústavu saleziáni. Už 1. apríla 1990 začali v Žilinskej farnosti pracovať na úseku pastorácie mládeže dvaja saleziánski kňazi, don Kamil Kutarňa a don Štefan Urban. Budovu prevzali v auguste. Kolotoč rokovaní o vrátení žilinského ústavu sa začal už pred vydaním zákona 298. Ministerstvo vnútra zastupoval námestník ministra a Ing. Seewald, ako aj Ing. Miko za školské stredisko požiarnikov. Zo strany saleziánov to boli don Miroslav Kysela, salezián spolupracovník Ing. Benikovský a prítomní boli aj poslanec Ing. Kučera a Ing. Fajnor.

Časť domu prevzali saleziáni 13. júla 1990. V tom čase sem prišli okrem spomínaných saleziánov aj klerici Cyril Gajdoš, Tibor Haluška, Juraj Malý a Peter Bučány. Z pôvodných žilinských saleziánov sa vrátil koadjútor Vincent Mičo. Medzitým sa upravovali miestnosti, ktoré sa už prevzali, zrekonštruovala sa kaplnka do používateľného stavu. Biskupský úrad v Nitre obnovil dňa 1. septembra 1990 v Žiline zrušenú farnosť, ktorú dostali do správy saleziáni. Do farnosti patria sídlisko Hliny V a Hliny VII, okolie saleziánskeho domu a mestská časť Bánová.

08_11_20_sdb_za_70_6.jpg

Dňa 25. novembra 1990 o 15.00 h sv. omšou, ktorú celebroval nitriansky diecézny biskup Mons. Ján Chryzostom Korec, a posvätením Kaplnky sv. Jána Bosca znovu otvorili Saleziánsky dom v Žiline.

08_11_20_sdb_za_70_4.jpg

Novopostavený Saleziánsky dom v Žiline (1938), pohľad z dnešnej Saleziánskej ulice.

08_11_20_sdb_za_70_7.jpg
Pôvodný projekt Saleziánskeho domu s kostolom (pohľad od dnešnej Rajeckej cesty).

08_11_20_sdb_za_70_3.jpg
Spoločná dobová fotografia chlapcov z oratória

08_11_20_sdb_za_70_0.jpg
Saleziánsky dom v Žiline v 90-tych rokoch 20-teho storočia.

 



Návrat späť