19. 05. 2014
Domov   >   Kalendár   >   Farnosti
Dekanát: Varín
Adresa:Ul. SNP č. 40
 013 24 Strečno
Tel:041 / 569 73 82
E-mail:strecno@fara.sk
WWW:farnost-strecno.sk

Zoznam kňazov

Strečno

Obyvateľov: 2 562
Rímskokatolíkov: 2 288
Krsty: 36
Sobáše: 5
Pohreby: 26
Výročná celodenná poklona: nedeľa po sviatku sv. Magdalény (22.7.)

Sv. omše

  • Pondelok: 18:00
  • Utorok: 18:00
  • Streda: 7:30
  • Štvrtok: 18:00
  • Piatok: 18:00
  • Sobota: 7:30
  • Nedeľa: 7:30, 10:30
  • Prikázané sviatky: 7:30, 18:00

Vznik farnosti Strečno

Farnosť Strečno vznikla v roku 1788. Pozostáva z troch dedín: Strečno - sídlo farského úradu s osa­dou Zlatne a filiálok Stráňavy a Mojšova Lúčka.

Materská obec Strečno bola odčleněná od farnosti Varín, ktorú okrem Varína tvorilo 9 filiálok: Gbeľany, Nededza, Horný Vadičov, Stráža, Krasňany, Nezbudská Lúčka, Strečno, Belá a Lysica. Filiálky Stráňavy a Mojšova Lúčka boli odlúčené od farnosti Rosina, do ktorej v tomto období patrilo 6 filiálok: Turie, Porúbka, Višňové, Trnové, Stráňavy a Mojšova Lúčka.

13. decembra 1788 bol do Strečna uvedený prvý kňaz pán Vavřinec Stríberný z rehole sv. Františka z Assisi. Sväté omše dočasne slúžil v humne na to pri­spôsobenom. Patrónom novej farnosti bol náboženský fond a patronátne právo vykonávala Vysoká uhorská kráľovská rada panstva Lottale.

Prvý kostol v Strečne bol postavený v roku 1789 z darov obyvateľov farnosti a zasvätili ho na česť svätej Žofie, rímskej vdovy. Nachádzal sa na ľavom brehu Váhu oproti dnešnému kostolu na suchom mieste, nie však bezpečnom pred povodňami a požiarom. Ten­to kostol sa staval s úmyslom na dočasné používanie, pokiaľ sa nenazbierajú financie na nový. Bol posta­vený jednoduchou stolárskou a tesárskou prácou z nepekného a neopracovaného dreva. Podobné bolo aj zariadenie kostola - drsné a strohé. Dlážka bola z udupanej hliny, na streche boli dva kríže. Zvonica bola vedľa kostola. Boli na nej dva zvony. Jeden bol uliaty ešte v roku 1578, druhý bol nový z roku 1789. Posvätený bol 25. júna 1791 vo Varíne na česť svätej Žofie, rímskej vdovy.

Kostol bol pomerne dobre zabezpečený posvätnou výbavou. Na stenách po oboch stranách kostola boli sochy svätého Jána Nepomuckého, sv. Františka Xaverského, sv. Barbory - panny a mučenice a obrazy: veľký obraz Matky Božej, obraz Krista s tŕňovou ko­runou, obraz Najsvätejšej Trojice, Svätej rodiny a dva malé obrazy zo Starého zákona. Lavíc bolo 24 v dvoch radoch.

V roku 1792 sa začala stavať murovaná farská budo­va. O to, že bude murovaná, sa postaral archidiakon a žilinský dekan Ján Brestanský. Stavala sa s veľkými ťažkosťami, najmä pre nedostatok financií. Aj po do­končení bola biedna. Pokrytá bola slamou, cez ktorú tiekla dažďová voda. Nebola omietnutá ani zvonka, ani zvnútra. Fara nemala pec. Okná a dvere vyžob­ral pán farár Stríberný od okolitých grófov zo starých šľachtických budov, boli však zožraté červotočom.

Prvým známym učiteľom bol Ján Gombaský, ktorý prišiel do obce ako 62-ročný. Učil deti a zároveň vykonával funkciu kostolníka. V roku 1798 v čase vizitácie (kontroly) vo farnosti bolo 204 školopovinných detí vo veku od 6 do 12 rokov. Z tohto počtu chodilo do školy iba 6 detí, pretože v lete deti museli pásť statok a v zime si nemali čo obliecť. Vo farnosti pôsobili dvaja hrobári, Michal Kuchár a Juraj Hudek. V roku 1799 funkciu učiteľa a kostolníka prevzal Ondrej Ďurina, ktorý pochádzal z Lednic (Považská Bystrica), bol ženatý a mal 64 rokov. V roku 1794 bola na vŕšku zvanom Chlumec postavená kalvária (tri kríže), posvätená farárom z Rosiny Jozefom Brestanským.

Skôr než vypukla 1. svetová vojna, správcom farnosti Strečno sa stal 1. mája 1911 vdp. Pavel Chilko, ktorý bol najskôr administrátorom a o tri mesiace bol vymenovaný za farára.

Pre veľmi nevyhovujúcu maľbu v kostole, ktorá bola značne poško­dená, sa 3. augusta 1923 začalo s maľovaním celého kostola. Maľby uro­bil maliar Arpád Juhasi z Nitry za dohodnutú odmenu 20000,- Kčs. Na úhradu týchto finančných nákladov prispeli z 80 % občania z Ameriky a zvyšok bol uhradený z darov a ofier farníkov. Maľovka bola dokončená 6. októbra 1923. Krásnu maľbu na klenbe (strope) namaľoval Andrej Savessy z Budapešti, ktorého na túto prácu najal maliar Juhasi.

Treba spomenúť obdobie pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Po júlo­vej kríze, ktorá nastala v roku 1914 po atentáte na následníka rakúsko--uhorského trónu Františka Ferdinanda a jeho manželku, vznikol medzi európskymi štátmi vojnový stav. Tieto štáty vyhlásili 1. 8. 1914 medzi sebou vojnu. Všetky štáty vyhlásili mobilizáciu a stalo sa tak aj na Slo­vensku. Podľa spomienok občanov obce Ondreja Anděla a Michala So­kolovského mobilizáciu vyhlásil v kostole miestny duchovný vdp. Pavel Chilko, ktorý vyhlásil, že všetci, ktorí musia vykonávať svoju povinnosť a nastúpiť do zbrane, aby si vykonali svoju katolícku povinnosť. Stalo sa to v auguste 1914, keď boli povolanci vyspovedaní a hneď na druhý deň ráno odišli všetci na front. Koncom roka 1918 došlo k dohode o skončení vojny. Po jej konci sa do obce nevrátilo 22 občanov, z ktorých bolo 11 vojakov základnej služby.

Pretože dva zvony boli „ukradnuté" na vojnové účely (1914-1918), sprá­va farnosti rozhodla kúpiť nové. 9. mája 1926 ich objednali vo firme Oktaviána Wintera z Broumova (Česko) za 16700,- Kčs. Na tento cieľ sa 13. mája uskutočnila veľká ofera vo farnosti, kde sa získalo 1700,20 Kčs. Ostatné financie sa vyzbierali od farníkov zo Stráňav a Mojšovej Lúčky. Viac ako polovicu úhrady poslali občania, ktorí pracovali v Amerike, z ktorých treba uviesť naj­mä Štefana Obertu, Jána Ilovského a Františka Bukovinského. 25. júla 1926 boli dva nové zvony dodané vlakom a zo strečnianskej stanice dovezené povozom pred kostol gazdom Jozefom Galom. 1. augusta t. r. bola vysviacka týchto zvonov, ktorú vykonal okresný dekan Ludevít Blažek. V mesiacoch novem­ber a december 1929 bolo zavedené elektrické osvetlenie kostola.

Medzi významné a pamätné udalosti, ktoré sa vo farnosti udiali, patrí postavenie krížov. Posviac­ka dreveného kríža pred farou v Strečne bola 21. júna 1925. 2. sep­tembra 1928 bola posviacka mra­morového kríža v Mojšovej Lúčke pri ceste. Stalo sa to pri 10. výročí vzniku Československej republiky. 22. júna 1930 bola posviacka nové­ho kamenného kríža pri Stráňavach v Rieke medzi lipami. 28. októbra 1932 bola posviacka novoposta­veného kríža z betónu na hranici medzi chotárom Strečno a Stráňavy (v Javore pod Belešovou). Kríž bol postavený na pamiatku padlým občanom Stráňav v prvej svetovej vojne. Miestny správca fary vdp. Al. Laudon odovzdal pamätník na verejnú úctu so slovami: „Pútniku, ktorý pôjdeš cestou popri kríži tomto, zastaň na chvíľu pred ním, zosním svoj klobúk, pošli aspoň jeden vzdych k nebesiam za tých, ktorí život svoj položili na oltár vlasti za lepšiu bu­dúcnosť svojho národa."

V roku 1983 boli obnovené a postavené nové kríže na novom cintorí­ne a pri autokempingu. Kríž pri autokempingu 12. júna 1984 neznámi páchatelia odpílili. Postavenie náhradného kríža sa uskutočnilo 3. júna 1990.

Vdp. Pavel Chilko bol od 1. júla 1932 preložený na farnosť do Kochanoviec (pri Trenčíne). V našej farnosti si vykonával služby Božie viac ako 21 rokov. Na jeho miesto 2. júla 1932 nastúpil vdp. Alexander Laudon, ktorý predtým slúžil ako kaplán vo Veľkej Bytči. Už 1. júla 1933 odovzdal farnosť inému nástupcovi Andrejovi Hrabovcovi, ktorý predtým pôsobil v Trenčianskej Teplej. Ten 30. júna 1940 skončil svoju činnosť v Strečne a bol ustanovený za farára vo Veľkej Bytči. Na jeho miesto nastúpil od 1. júla 1940 do 30. novembra 1940 administrátor Karol Šumichrást, kto­rý bol preložený do Ilavy. Od 1. decembra 1940 bol ako administrátor vo farnosti Strečno Eudevít Nereča, ktorý predtým pôsobil vo farnosti v Hornom Vadičove. Od 1. marca nasledujúceho roku sa stal správcom farnosti.

Hneď po jeho nástupe do tejto funkcie bolo nevy­hnutné riešiť dezolátny stav farskej budovy, ktorá bola už dlhší čas zanedbávaná (vnútorné miestnosti boli veľmi vlhké). Rekonštrukčné práce sa začali 6. júla a trvali do 15. septembra 1943. Na farskej budove sa vykonali tieto práce: vybudovanie nových sociálnych zariadení, žumpy, vybudovanie novej studne, výmena brány, nové oplotenie záhrady, boli vymenené okná a dvere, vymenili sa podlahy v celej budove - bola položená terasová dlažba, miestnosti boli omietnuté zvnútra aj zvonku, vybetónoval sa nový nálepok oko­lo budovy a došlo k odvlhčeniu muriva nad podlahou spôsobom vzduchoprázdnych dier. Rekonštrukčné práce vykonal staviteľ František Navrátil z Varína v hodnote 100 000,- Kčs. Aj farníci sa podieľali najmä na ručných a povo­zových prácach a pri dodávke materiálu. Práce boli uhradené z Minis­terstva školstva a národnej osvety. Po skončení rekonštrukčných prác sa konala birmovka. Bolo to obdobie druhej svetovej vojny. Pred ústupom frontu boli vo farskej budove nemeckí vojaci, ktorí tam boli ubytovaní. Nemeckí vojaci sa správali veľmi zle a ničili majetok. Na konci vojny bol objekt zasiahnutý delostreleckým granátom útočiacej československej ar­mády priamo do vchodových dverí, kde boli zabití traja nemeckí vojaci. Od roku 1945 do roku 1950 údaje chýbajú.

Správcu farnosti Ľudevíta Nereču koncom júla 1950 zatkli pracovníci Verejnej bezpečnosti. Neskôr bol súdený za protištátnu činnosť vtedajšie­ho režimu a bol aj odsúdený na 6 rokov. Po jeho zatknutí nemala farnosť správcu fary skoro dva mesiace a od 15. septembra 1950 bol ustanovený za administrátora Ján Haranta, ktorého kňazská činnosť trvala do 1. júla 1953, keď odišiel za administrátora do farnosti Zákopčie (okr. Čadca). Za svoju krátku činnosť sa pričinil o skrášlenie objektu kostola. V kos­tole boli urobené veľké pestrofarebné okná a zhotovený nový oltár. Na krátku zastávku sa stal správcom strečnianskej fary Ján Kutiš, ktorý túto činnosť vykonával do konca augusta 1954. Od 1. septembra 1954 činnosť farára vykonával Jozef Melo, ktorý bol predtým vo farnosti v Zliechove. Vo svojej činnosti sa zameral hlavne na účasť farníkov na bohoslužbách. Náboženstvo v školách sa vyučovalo pravidelne. V rokoch 1954 - 1955 ho vyučoval len duchovný v Strečne. V Stráňavách a Mojšovej Lúčke to bola katechétka Mária Pratáková. Za vtedajšieho správcu fary došlo k výme­ne veľkých vchodových dverí na kostole, ktoré vyrobil Eduard Oberta, stolár zo Strečna. Okrem toho bol v kostole urobený sokel natretý ole­jovou farbou, farská budova bola omietnutá a farbou sa natreli dlážky v miestnostiach fary. 10. júna 1956 sa o 15,00 h. vo farnosti uskutočnila birmovka, na ktorej sa zúčastnilo skoro 800 birmovancov. Birmovanie vykonal biskup Dr. Eduard Néczey. Vzhľadom na to, že v dopoludňaj­ších hodinách sa birmovka konala vo Varíne, vdp. Biskup pricestoval do Strečna z Varína a celý sprievod sa previezol cez Váh kompou, ktorá bola pekne vyzdobená. Na území obce ich privítal predseda MNV František Piovarči. V roku 1961 došlo k zatknutiu správcu farnosti Jozefa Melu Ve­rejnou bezpečnosťou. Jeho miesto zaujal Jozef Minarík, ktorý predtým vykonával kňazskú činnosť vo farnosti v Rosine. 18. júla 1965 bola v na­šej farnosti birmovka, na ktorej sa zúčastnilo vyše tisíc birmovancov (boli aj z iných farností a diecéz), ktorú vykonal nitriansky biskup Dr. Néczey. Jozef Minarík skončil svoju pastoračnú činnosť v polovici apríla 1966 a bol preložený do farnosti Brodno. Na jeho miesto 25. apríla 1966 nastúpil Anton Miklovič, ktorý predtým vykonával svoju činnosť v Rajci n/Raj. Už v tomto roku došlo v kostole k výmene veľkých lavíc, ktoré zhotovi­lo Rezbárske družstvo v Rajci v hodnote 80000,- Kčs. Na jeseň 1966 sa vo farskej budove urobilo ústredné kúrenie, ktoré vykonali Komunálne služby z Rajca n/ Raj. Prípravné práce vykonali farníci. Okrem toho sa na fare vymenili dvere a podlahy v miestnostiach. Na jar roku 1967 sa začali opravárske práce na kostole. Po odkrytí starej krytiny (eternitu) sa ukázalo, že všetky drevené laty na krove a aj krov boli zhnité. Riešilo sa to tak, že na celý krov sa spravilo debnenie z dosák, pribil sa naň lepenkový papier a až potom sa upevnil pozinkovaný plech. Opravu stre­chy kostola robilo Považské staveb­né družstvo zo Žiliny za celkovú sumu 80000,- Kčs. Pomocné práce vykonávali 3-6 brigádnici denne. Na farskej budove sa zvonku od­stránila stará omietka a nanovo sa omietol dvojfarebný brizolit. Túto prácu vykonali tunajší bratia Klocáňovci s brigádnikmi. Okrem toho sa natreli okná, na ktoré sa dali že­lezné mreže a nad dvere sa urobili striešky. Tieto práce si vyžadovali veľké finančné prostriedky. Dary farníkov neboli dostačujúce, preto biskupský úrad poskytol pomoc z Podporného fondu 10000,- Kčs a pô­žičku 15000,- Kčs, ktorá bola splatená do dvoch rokov. V rokoch 1970 a 1972 bol na kostole po celej streche namontovaný hromozvod a urobil sa aj náter plechovej strechy.

Z duchovnej a pastoračnej stránky dochádzalo k zmene v liturgickej obnove, ktorá bola v roku 1966 iba v začiatkoch. Sväté omše sa odbavo­vali po latinsky, len čítanie a evanjelium sa čítali po slovensky. Za krátky čas sa veriaci naučili modliť všetky modlitby a čiastky svätej omše po slo­vensky. Náboženstvo v školách sa vyučovalo iba vo večerných hodinách.

15. septembra 1973 vtedajší správca fary vdp. Anton Miklovič odišiel do dôchodku. Na post správcu farnosti nastúpil od 1. októbra 1973 Ľu­bomír Guniš, ktorý predtým pôsobil vo farnosti v Lietave. Bol to mladý (31-ročný) a ambiciózny človek, ktorý mal veľký záujem zvýrazniť účasť veriacich na všetkých liturgických pobožnostiach v strečnianskej farnos­ti. Stanovil si aj veľké plány na zlepšenie a skvalitnenie cirkevného ma­jetku. Na úvod roku 1974 sa pristúpilo k najdôležitejším prácam hlavne na kostolnom objekte. Riešila sa najmä celková rekonštrukcia elektric­kých rozvodov a osvetlenia. Plány a elektrickú rekonštrukciu vypracoval Ján Moravčík. 6. júla 1974 sa začalo s rekonštrukciou elektrickej prípoj­ky, ktorá bola uložená do zeme v dĺžke 160 m. 9. júla sa začali práce vnútri kostola pri vysekávaní drážok na položenie káblových rozvodov v šírke 40 cm. Celá nová elektrifikácia sa robila svojpomocne, brigádnic­ky. Kupoval sa iba materiál. Vedúcim všetkých prác bol Ján Moravčík, ktorému pomáhalo denne 20 až 30 brigádnikov. Na tejto rekonštrukcii sa tak vystriedalo 89 chlapov a 21 žien na čistení kostola. 11. augusta 1974 bola rekonštrukcia elektrifikácie kostola dokončená. Celkové ná­klady za materiál na elektrinu bol 47 664,70 Kčs. Práce boli vykonávané brigádnicky - bezplatne. Po viac ako mesačnej prestávke sa pristúpilo k prácam na vymaľovaní celého vnútra kostola. Na tieto práce sa zapoži­čalo lešenie z farnosti Papradno. Na základe dohody s firmou Umelecké remeslá z Bratislavy dňa 30. septembra 1974 práce vykonali akad. maliar Jozef Medo, pomocníci Pavol Vrba a Dušan Lazar. 1. decembra 1974 sa v novom kostolnom šate konali slávnostné bohoslužby. Faktúra za maľovku bola 51145,- Kčs okrem ostatných výdavkov. Okrem maľovania sa maliari pustili aj do obnovy sôch a obrazov krížovej cesty. Zhotovilo sa aj 10 lavíc pre školské deti. Začiatkom roka 1975 došlo k zlepšeniu priestorov sakristie, kde Obnova Rajec dodala nové zariadenie, obklady stien a montáž nových akumulačných kachli. V mesiaci november došlo k výmene schodov na povalu do kostolnej veže. Obnovila sa aj kaplnka, ktorá sa nachádza pri vchode do kostola na ľavej strane. K jej otvoreniu došlo 14. 4. 1976 a zároveň boli dokončené práce na schodoch. 13. júla 1976 prišli majstri z Kutnej Hory (Josef Šram, Stanislav Havlíček a učeň Josef Burian) a urobili generálnu opravu organa, ktorý bol celý rozobra­ný, doplnený, zložený a naladený. Prácu skončili 23. júla 1976. Trúbkové lešenie sa začalo voziť 15. apríla 1977 z Mestského stavebného podniku zo Žiliny a začali sa práce na odstránení starej omietky hlavne na veži. Pretože plech na veži a časti drevenej strechy boli prehnité, urobilo sa pokrytie strechy z medeného plechu, pričom sa opravil aj kríž (ten sa najskôr zložil a nanovo sa na vežu upevnil). Tieto práce vykonal Peter Beháň spolu s brigádnikmi. Majster Beháň ešte oplechoval všetky okná, dažďové zvody a vykonal všetky klampiarske práce. Pokračovalo sa v omietaní celého kostola. Na týchto prácach sa podieľali murári Vincent Klocáň, Ondrej Klocáň, Jozef Klocáň, Ján Púček, Stanislav Zoniga, Gaš­par Melo a veľa brigádnikov z radov občanov. Strecha veže a kostola sa natrela farbou. Dňa 9. mája 1977 sa práce v kostole a jeho okolí skončili.

26. júna 1977 boli vo farnosti slávnosti udelenia Ducha Svätého vo svia­tosti birmovania. Birmovku vykonal biskup ThDr. Ján Pásztor, ktorému pomáhali Dr. Jozef Vrablec - generálny vikár - a Štefan Bitter - kanonik zo Žiliny.

Skoro po trojročnej prestávke sa začalo na príprave projektu výstavby novej fary. Realizácia nového objektu farskej budovy bola nevyhnutná, pretože doterajšia 200-ročná budova bola nevyhovujúca. Projekt vypra­coval Ing. Ferdinand Foltán, dekan - farár na dôchodku v Súľove, ktorý zároveň vymeral základy a už 18. apríla 1980 sa o 13,00 h. začal prvý vý­kop základov. Koncom apríla sa betónovali základy stavby a 21. mája sa už betónovala prvá deka. Pri týchto prácach bolo na stavbe aj 40 chlapov. Po týždni sa murovalo obvodové murivo a 14. júna sa betónovala už dru­há deka, kde pomáhalo 36 chlapov a autožeriav. Prišli na rad vnútorné inštalácie a bola zmontovaná strecha. 20. augusta sa začalo s vnútornými omietkami, osadili sa okná, dvere. 4. novembra 1980 sa stavba uzatvori­la pre nepriaznivé poveternostné podmienky a zvyšok prác sa ponechal na nasledujúci rok. Už 18. februára 1981 sa začali práce na ústrednom kúrení, ktoré vykonal závod Montáža Žilina, a o 5 dní sa v ústrednom kúrení aj kúrilo. Začiatkom mája bola vnútorná časť fary vymaľovaná a od 9. júna sa začala ohadzovať fasáda fary zvonka. Sťahovanie do novej fary sa začalo 23. júla 1981. Starý objekt fary sa v posledný augustový deň začal búrať a o tri dni bolo priestranstvo pred novým farským objektom čisté. Za mimoriadnej obetavosti občanov, tak finančnej, ako i manu­álnej, sa podarila veľká práca, ktorá je zrkadlom veriacich našej farnos­ti. Túto novostavbu prišiel posvätiť otec biskup ThDr. Ján Pásztor 11. októbra 1981. A nakoniec niektoré čísla: materiál na stavbu a dodá­vateľské práce stáli 441199,- Kčs. Za brigádnické práce sa neplatilo. Stavba bola hotová za jeden rok a tri mesiace - 171 pracovných dní. Na prácach sa zúčastnilo veľa bri­gádnikov, avšak mená všetkých nie je možné uvádzať.

V nasledujúcich rokoch sa práce v takom množstve a rozsahu nevyskytovali. V auguste 1984 bol urobený náter strechy a veže na celom kostole. Robili to horolezci na lanách. Okrem toho vežu s krížom a kopulu pozlátili. V júli 1985 sa začali práce na elektrickom pohone zvonov a s menšou prestávkou bola práca 31. októbra 1985 hotová. Zvony sú ovládané z fary a sakristie. V roku 1986 sa uskutočnila montáž plynového kúre­nia a práce urobil Mestský stavebný podnik zo Žili­ny. S vykurovaním na fare sa začalo 6. novembra a 6. decembra bolo v kostole namontovaných štvoro akumulačných kachieľ na vykurovanie. Na vianočné sviatky v roku 1990 bol v kostole zmontovaný pohybu­júci sa betlehem, ktorý urobil Ján Sokolovský ml. Praco­val na ňom dva roky.

19. júla 1990 prišli farníci zo Stráňav s návrhom, že v ich obci chcú po­staviť kostol. Už v tento deň bol navrhnutý výber staveniska. Po ročnej príprave sa 7. augusta 1991 začali kopať základy na stavbu nového kos­tola zasväteného Sedembolestnej Panne Márii. 12. septembra t. r. boli po­svätené základy, čo vykonal pomocný biskup Mons. František Rábek. Za viac ako dva roky bol kostol postavený a 16. decembra 1993 J. E. Jánom Chryzostomom kardinálom Korcom aj posvätený.

Posledný júnový týždeň roku 1998 prekvapila našich občanov náhla správa o zmene kňaza strečnianskej farnosti. Vdp. Ľubomír Guniš spravoval našu farnosť od 1. októbra 1973. Za takmer 25-ročné účinkovanie vdp. Ľubomíra Guniša v strečnianskej farnosti z roka na rok účasť na bohoslužbách narastala. Bol kňazom, ktorý sa okrem svojho poslania prehlbovať a rozširovať vieru medzi svojimi farníkmi výrazne zaslúžil aj o zveľadenie a budovanie farnosti. 1. júla 1998 ukončil svoju činnosť v strečnianskej farnosti a z rozhodnutia biskupského úradu bol preložený do farnosti v Petroviciach (pri Bytči). Starosta obce Alfonz Klocáň a po­slanci OZ pri príležitosti skončenia jeho činnosti udelili vdp. Ľubomíro­vi Gunišovi čestné občianstvo obce Strečno. Jeho posledná svätá omša v obci sa konala 1. júla 1998 a bola aj príležitosťou poďakovania sa detí a farníkov.

Na jeho miesto ako správcu farnosti Strečna bol poverený vdp. Milan Kováč, 33-ročný. Narodil sa v Zlatých Moravciach a pochádzal z dedinky Lovce. Pred nastúpením do farnosti Strečno pôsobil ako správca dvoch farností, a to Klátová Nová Ves a Veľký Kliž v okrese Partizánske. Vede­ním farnosti bol poverený od 1. júla 1998.

Mladý správca farnosti pokračoval vo svojej pastoračnej práci v duchu svojho predchodcu. Zabezpečil výstavbu chóru, ktorá sa začala realizo­vať v roku 1999. Stavebné práce na jeho výstavbe robil Obecný podnik služieb v Strečne. Za práce bolo uhradené 707,5 tis. Sk, z toho oprava or­gana stála 300 tis. Sk. Zabezpečil výmenu nových obrazov krížovej cesty a obraz Matky ustavičnej pomoci. Zhotovené boli aj železné mrežové dvere. V pláne mal tiež prestavbu bočného oltára a vytvorenie priestoru pre betlehem. Na verejnosti bol vdp. Milan Kováč známy aj svojimi lite­rárnymi schopnosťami. Vydal niekoľko literárnych diel a mediálně bol tiež známy zaujímavou zbierkou modelov slonov, ktorých vlastnil počas účinkovania v obci okolo 800 kusov. Na požiadanie robil svadby a krsty v hradnej kaplnke. Jeho pravidelné príspevky v obecných novinách Strečniansky hlásnik boli doplnkom pastoračnej činnosti.

Po štvorročnom účinkovaní tohto ambiciózneho človeka, ktorý dokázal do kostola pritiahnuť množstvo mladých ľudí, dochádza k jeho výmene. Premiestnený bol do novej farnosti Hloža pri Beluši. Mnohí jeho bývalí farníci chodili na jeho kázne aj sem. Pri odchode zo Strečna mu obecné zastupiteľstvo udelilo čestné občianstvo za jeho pastoračnú činnosť a roz­voj kultúry v obci v období od 1. júla 1998 do 30. júna 2002.

1. júla 2002 začal pôsobiť ako farár vo farnosti Strečno vdp. Ladislav Gura, narodený 27. 8.1954 v Oščadnici. V tom istom roku bol vytvorený aj dekanát Varín. Dištriktuálnym dekanom sa stal vdp. Ladislav Gura. Farnosti patriace do varínskeho dekanátu sú Varín, Terchová, Belá pri Varíne, Dolná Tižina, Teplička nad Váhom, Brodno, Divina, Strečno a Gbeľany.

V roku 2005 prijalo v našej farnosti sviatosť birmovania 243 mladých farníkov. Vysluhoval ju ICLic. Mons. Ernest Bredschneider, súdny vikár z Nitry. Vdp. Ladislav Gura sa mimoriadne zaslúžil o zmodernizovanie a skrášlenie objektov farského úradu v Strečne.

Na objekte kostola bola vymenená strešná krytina za medený plech, vymenili sa bleskozvody, opravilo sa vonkajšie murivo a jeho farebný náter, namontovali sa dažďové zvody so zvedením do odpadového kanála. Na objekte farskej budovy sa osadil nový sedlový krov, vymenili sa okná, opravili sa omietky a farebný náter, namontovali sa dažďové zvody s odvedením vody do kanála. Ďalej sa vybudovali sociálne zaria­denia a garáž. Opravila a spevnila sa prístupová cesta do kostola a bol položený asfaltový koberec. Zo záhrady, kde predtým rástla burina, sa stala okrasná záhrada s vysadenými okrasnými kríkmi a trávnikom so štrkovitou mozaikou. Celý farský objekt bol oplotený. Práce sa vykonali dodávateľským spôsobom v rokoch 2007 a 2008. Financovanie všetkých prác bolo hradené z predaja cirkevného majetku.

Z mnohých, často sa meniacich kostolníkov najdlhšie pôsobil v strečnianskej farnosti František Klocáň (zomrel v r. 1934). Po ňom funkciu prevzal jeho syn Štefan (1909), ktorý ju vykonával asi 7 rokov. Od roku 1942 sa kostolníkom stal Ján Melo (1898) a po jeho smrti od roku 1975 bol poverený funkciou jeho syn František (1925), ktorý túto funkciu vykoná­va dosiaľ.

 Zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti

Meno a priezvisko funkcia obdobie
Vavrín Stríberný 1788-1809
Jozef Czuk 1810-1813
Andrej Valovič 1814-1814
Andrej Bazilides 1814-1816
Ondrej Valovič 1817-1819
Sebastian Baránek 1820-1821
Andrej Háan 1822-1832
Juraj Orieška farár 1833-1848
Ján Husár 1848-1851
Ján Záborský 1852-1853
Štefan Tvrdý 1855-1856
Jozef Záborský 1856-1863
Štefan Tvrdý 1864-1878
Cyprián Budinský 1879-1880
Vincent Baroš 1881-1911
Pavel Chilko 1911-1932
Alexander Laudon 1932-1933
Andrej Hrabovec 1933-1940
Karol Šumichrást 1940-1940
Ľudovít Nereča 1940-1950
Ján Haranta 1950-1953
Ján Kutiš 1953-1954
Jozef Melo 1954-1961
Jozef Minárik 1961-1961
Anton Miklovič 1966-1973
Guniš Ľubomír administrátor 1973-1998
Kováč Milan administrátor 1998-2002
ThLic. Gura Ladislav farár 2002-


Návrat späť