Posolstvo 9. diecéznej púte starých rodičov
Púť navštívil veľký počet pútnikov, ktorých v oba pútnické dni priviezol na sv. omše historický vláčik, špeciálne vypravený pre túto príležitosť. Jazda historickým vláčikom bola spojená s možnosťou návštevy historických a kultúrnych pamiatok na trase Trenčianská Teplá – Lednické Rovne, ktoré pri príležitosti púte zorganizoval Obecný úrad Lednické Rovne v spolupráci s OZ Veterany.EU, so spoločnosťou Považské dráhy Žilina a neziskovou organizáciou Trenčianska elektrická železnica.
Púť sa začala v sobotu podvečer spovedaním, modlitbou sv. ruženca, litánií a sv. omšou, ktorú celebroval Marcel Cíbik, kancelár biskupského úradu v Nitre. Polnočnú sv. omšu celebroval Pavol Franek, kaplán vo farnosti Bytča, ktorý na konci sv. omše udelil novokňazské požehnanie.
Púť vyvrcholila v nedeľu slávnostnou sv. omšou o 10.00 h, ktorú celebroval Mons. Marek Hriadel, generálny vikár žilinskej diecézy. V úvode sv. omše privítali generálneho vikára starostovia obcí Lednické Rovne a Dolná Breznica, ktoré územne tvoria Farnosť Lednické Rovne.
Na začiatku homílie vysvetlil význam mien starých rodičov: Anna znamená milosť a Joachim znamená Boh pozdvihuje. Kde prichádza milosť, tam Boh pozdvihuje. Sú vzorom v modlitbe, v trpezlivosti, cez ktorých prišiel dar pre celé ľudstvo v podobe Panny Márie. Z viacerých náhľadov rozobral realitu dnešného ľudského života. Človek sa často cíti byť istý a dáva to aj patrične najavo. Ja viem, ja dokážem, lepšie než iní, než tí pred nami. Starší len krútili nad nami hlavou a hovorili si, no to je teda sebavedomie. A človek si nahováral ďalej, aký je silný a ako dokáže všetko. Lenže narazil na prekážky. S vekom však človek spoznával limity svojich možností a stával sa pokornejší. Prišiel na to, aký bol človek ľahkomyseľný. Generálny vikár poukázal na to, čo sa najčastejšie očakáva od ľudí pre dnešný život. Aby bol muž vždy silný, sebavedomý, neohroziteľný a žena aby spĺňala najprísnejšie kritéria pomyselného ideálu krásy. Zabúda sa však na to, že muž i žena sú ľudia a majú aj svoj vnútorný život. Zabúda sa na to, že človek môže byť často sklamaný, frustrovaný, zlomený. A vtedy sa človek pýta, odkiaľ vziať nádej, silu a istotu? Život sa totiž oklamať nedá. Svojimi údermi nám často ukazuje, aký naozaj sme – slabí a sklamaní. Životný postoj mnohých dnešných ľudí sa stotožňuje s túžbou brať. A tak si človek berie všetko, na čo si myslí, že má právo. Keď už človek nemá čo brať, dokáže si žiaľ, zobrať aj to posledné, svoj život. Svet sa stal akoby jedným veľkým nákupným centrom, kde sa túžba brať spotrebný a konzumný tovar, preniesla aj na tie najvyššie hodnoty. A tak človek oberá seba i iného o život. Lenže tie najhodnotnejšie dary nemožno brať, tie sa dajú iba prijímať. Odkiaľ ich prijať? Každý túži po hodnotnom, kvalitnom živote. A čo je život? Hovorí to sám Kristus: „Ja som Život!" Ježišovo slovo viaže každú myšlienku o živote na svoju osobu. Život nie pojmom, či vecou, ale určitou a jedinečnou osobou. Život sa nedá oddeliť od Ježišovej osoby. Kto chce žiť, musí prijímať Krista. K tomu dospeli aj dejiny cez Pannu Máriu, Joachima a Annu. Človek často mrhá svoj život a nesústredí sa na to podstatné na Ježiša Krista. Ak je Ježiš sám životom, potom ľudia, ktorí túžia po živote, hľadajú vlastne Jeho, aj keď si to neuvedomujú. Ale v Ježišovom živote je obsiahnuté všetko. Ukázal príklad ako sa život žije i umiera a omnoho viac, ako sa vstáva z mŕtvych. A tak kráčajme cestou odvahy a svedectva o Kristovom živote v nás.
Stanislav Stolárik, farár Farnosti Lednické Rovne
Vytvoril Viadon, s.r.o., generuje redakčný systém NetBase