Oáza v Oščadnici

Štyridsať mladých i starších ľudí, rôznych stavov, zo 7 diecéz Slovenska prežilo v dňoch 23.júla - 8.augusta Oázu Nového života v Oščadnici, časť Lalíky...

Štyridsať mladých i starších ľudí, rôznych stavov, zo 7 diecéz Slovenska prežilo v dňoch 23.júla - 8.augusta Oázu Nového života v Oščadnici, časť Lalíky. Program oázy sa na rozdiel od iných typov duchovných cvičení začína sv. spoveďou, aby sme už od začiatku na oáze prežívali plnohodnotný kresťanský život založený na prvkoch, ktoré vedú k jeho rozvoju: modlitba, Božie slovo, metanoia, liturgia, spoločenstvo, svedectvo, diakonia.
Na priblíženie toho, o čo ide na oáze, možno na úvod dve svedectvá účastníkov oázy:
„Oáza bola moja najdlhšia obnova - predtým najdlhšia bola 3 dni. Pán ma však práve vďaka tomu dlhšiemu času zmenil - uvedomil som si najdôležitejšie pravdy viery a spoznal viac do hĺbky podstatu svojich problémov. Objavil som Krista ako svojho Pána a dávam mu priestor, aby začal konať v mojom živote." (vek: od 20 do 24 rokov)
„V poslednej dobe nebol Boh práve súčasťou môjho života a ani som nevedela, či to chcem zmeniť. No prišla som na oázu a viem, že to, čo som našla, už nechcem stratiť. Našla som pokoj a dôveru v Boha - naučila som sa zložiť svoje starosti na Pána a dôverovať mu, že všetko bude tak, ako má byť - veď viem, že Boh má pre mňa nádherný plán." (vek: do 19 rokov)
Na oáze sme každé ráno začínali spoločnou modlitbou. Každý deň sme prežívali jedno ružencové tajomstvo a s ním spojenú tému dňa, ktorá sa premietala do všetkých prvkov programu dňa. Praktiku osobnej modlitby na oáze nazývame Stánok stretnutia - mali sme vyhradenú miestnosť na stretnutia s Pánom- ako obdobu toho, ktorý mali Izraeliti na púšti. V Stánku stretnutia boli texty na každý deň - tak sa každý pripravoval na evanjeliový rozhovor v malej skupinke. Úlohou animátora skupinky bolo otázkami viesť účastníkov k objaveniu základných evanjeliových právd. Táto praktika bola veľmi efektívna, lebo takto urobené vlastné rozhodnutia sa každý snažil uviesť do života (metanoia). Podelenie sa s ostatnými v skupine o to, aké kto rozhodnutie urobil, a modlitba jeden za druhého budovali medzi nami skutočne radostné spoločenstvo.
Každodenná liturgia bola z liturgického obdobia podľa témy dňa. A tak sme na tretí deň prežívali Vianoce so všetkým, čo k nim patrí - pripájam spoločnú fotografiu spod vianočného stromčeka, ktorú sme posielali ako vianočný pozdrav našim blízkym. V deviaty deň sme spoločne niesli drevený kríž na našej krížovej ceste a postavili sme ho na kopci a symbolicky sme pod ním zložili svoje hriechy (kameň, ktorý každý niesol). Svätá omša dňa zmŕtvychvstania nasledujúci deň pri východe slnka pri kaplnke na kopci bola mocným zážitkom. Cestou späť sa dievčatá nevyhli oblievačke, tie bojovnejšie skončili v potoku.
Výprava otvorených očí (popoludní) je prvok, kedy skupinka vychádza na prechádzku do prírody s cieľom pozorovať v nej stopy Boha - nejako súvisiace s témou dňa. V Škole modlitby bývala prednáška o rozvoji osobnej modlitby nasledovaná praktickou modlitbou. Radostný večer slúžil na budovania spoločenstva. Večerná modlitba na záver dňa bola spojená so svedectvom o Božom pôsobení počas dňa. Silentium do rannej modlitby bolo doplňujúcou praktikou sebavýchovy.
Prvé štyri dni oázy sú venované štyrom základným kresťanským pravdám:
1 Boh ťa miluje a má pre tvoj život pripravený nádherný plán.
2 Človek je hriešny a jeho kontakt s Bohom je prerušený, preto nemôže spoznať a okúsiť Božiu lásku a vedieť, aký je Boží plán pre jeho život.
3 Ježiš Kristus je jedinou Božou odpoveďou na hriech človeka, cez neho môžeš poznať a okúsiť Božiu lásku a Boží plán pre tvoj život.
4 Každý jednotlivec musí prijať Krista ako svojho Spasiteľa a Pána; potom poznáme a okúsime Božiu lásku a budeme vedieť, aký plán má Boh pre náš život.
Prvá pravda býva na oázach prekvapením - totiž to, že Boh miluje každého z nás osobne a to isté platí aj o jeho nádhernom pláne. Evanjeliové rozhovory o týchto pravdách bývajú veľmi zaujímavé. A tak tomu bolo aj na tejto oáze. Spoločné modlitby animátorov za účastníkov priniesli svoje ovocie - postupné rozhodovanie prijať Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa a Pána. Na oáze mi to pripomínalo postupné vylietavanie motýľov z klbka húseníc (obrazne povedané to, čo Ježiš hovoril Nikodémovi o novom narodení). Život riadený Kristom - ktorému sú venované ďalšie dni na oáze - je práve o tomto lietaní - pre motýľov samozrejmosť, pre húsenice nedosiahnuteľná méta.
Vydávanie svedectva tých, ktorí toto rozhodnutie už urobili, povzbudzovalo nerozhodných. Aj skúsenosť vydávania osobného svedectva má svoje dôležité miesto v programe oázy - vedie k evanjelizácii. To si účastníci overili v reálnej situácii. V 10. deň oázy bola výprava vo dvojiciach medzi ľudí v dedine s cieľom zistiť, aké problémy ľudí trápia. To bola predpríprava na evanjelizačnú výpravu, ktorá bola na programe v 14. deň. Po prvej výprave sa všetci vrátili so skúsenosťou, že nadviazať rozhovor aj s neznámymi ľuďmi nie je až také náročné. Problémy, ktoré ľudí trápia, ich povzbudili k ohlasovaniu evanjelia.
Na evanjelizáciu sme sa pripravovali aj v Deň zoslania Ducha Svätého. V tento deň sa prežíva Deň spoločenstva oázy, ktorý sme prežili vo farskom kostole v Oščadnici. Pozvali sme rodičov účastníkov, ľudí zo spoločenstiev z okolia a miestnych farníkov. Predstavenie programu oázy hudbou, spevom a v scénkach uviedlo hlavné body programu oázy. Hodina svedectiev účastníkov priblížila to, čo sa zmenilo v ich živote počas oázy.
Sv. omšu koncelebrovali štyria kňazi - hlavným celebrantom bol kancelár Žilinskej diecézy Mons. Michal Baláž. Odovzdal všetkým účastníkom oázy i zhromaždeným na dni spoločenstva pozdrav od diecézneho biskupa Tomáša Galisa. Na záver sv. omše vyslovil želanie, aby sa oáza v Žilinskej diecéze uskutočnila aj na budúci rok. V rámci oznamov sme ohlásili evanjelizačnú výpravu na území farnosti na ďalší deň. Potom sme sa spoločne aj s našimi hosťami posilnili pri prestretom hojnom stole - agape.
Ovocie oázy a aj našich modlitieb za miestnu farnosť sa prejavili na 14. deň pri evanjelizácii medzi obyvateľmi miestnej farnosti - ľudia boli otvorení na rozhovor o základných pravdách evanjelia. Účastníci sa vrátili plní radosti, ako ich Pán pri rozhovoroch podivuhodne viedol.
V 15. deň oázy všetci účastníci urobili rozhodnutie pokračovať vo formácii aj po návrate z oázy do farností, kde budú pôsobiť cez rok. Utvorilo sa viacero skupín, pretože sme sa rozišli po celom
Slovensku. Tieto svoje rozhodnutia slávnostne potvrdili v rámci obradu uvedenia do deutero-katechumenátu.
Počas roka budeme taktiež pokračovať v evanjelizovaní (je to v programe post-oázových formačných stretnutí) v rámci farnosti. Modlíme sa, aby táto evanjelizácia viedla k zapojeniu ďalších z farnosti a aby Pán požehnal svojím Duchom tých, ktorí budú evanjelizovať, aby potom spoločne s nimi prišli na budúci rok ako animátori. Tak budeme môcť naplniť pozvanie Mons. Baláža a uskutočniť oázu v diecéze aj na budúci rok.
V deň odchodu sme sa zúčastnili na sv. omši vo farnosti ako poďakovanie Pánovi za oázu i prijatie miestnou farnosťou. Naša hudobná skupina mala na starosti službu počas liturgie. Nech Pán hojne požehná farnosť Oščadnica obnovou duchovného života.
(*) Čo je Oáza Nového života:
Oáza Nového života je typ duchovných cvičení, ktoré majú svoj pôvod v Poľsku (1954) a boli inšpirované najskôr potrebou venovať vo farnostiach pozornosť formácii miništrantov. Po silnej odozve u miništrantov na tieto letné zážitkové duchovné cvičenia sa postupne rozvíjali obdobné stretnutia pre dievčatá, mládež, bohoslovcov, kňazov a rodiny.
Za týmto dynamickým rozvojom bol poľský kňaz František Blachnický, ktorého počas II. svetovej vojny ako mladého skauta väznilo Gestapo za konšpiratívnu činnosť - v koncentračných táboroch bol až do konca vojny (1941 - 1945). V roku 1942 ho za to dokonca odsúdili na trest smrti. V cele smrti prežil odovzdanie svojho života Ježišovi Kristovi. Po vyše 4 mesiacoch prežitých v cele smrti ho omilostili a odsúdili na 10 rokov väzenia. Po oslobodení vstúpil do seminára a stal sa kňazom. Paradoxom bolo, že za aktívnu prácu s mládežou ho odsúdili aj komunisti a uväznili v tej istej cele ako Gestapo.
Blachnický vypracoval metódu duchovných cvičení pre deti (Oáza Božích detí). V rokoch 1961 - 1972 pôsobil na KUL (Katolicki Universytet Lubelski). Na základe učenia II. vatikánskeho koncilu vypracoval ekleziologickú koncepciu pastorálnej teológie a pokoncilovú obnovu liturgickej služby.
Od roku 1963 Blachnický znova začal rozvíjať oázy. Názov samotný je odvodený od úlohy oázy na púšti. Aj duchovný život sa rozvíja v nepriateľskom prostredí (v tom čase to bola komunistická diktatúra, dnes sú to iné „diktáty") a potrebuje sa na oáze posilniť na ďalšiu cestu púšťou. V tomto prípade hovoríme o oáze Nového života. Nový život dáva Ježiš Kristus, ktorý je tým prameňom, okolo ktorého sa tvorí oáza. Koncepcia budovania nových a nových oáz je Božia stratégia boja s rýchlo sa šíriacou duchovnou púšťou vo svete. To, čo oáza odovzdáva a čo je za jej dynamickým rozvojom, sa dá nazvať: dôsledná viera. Od roku 1977 to vyjadruje aj názov: Svetlo-Život (v tvare kríža - svetlo od Pána dôsledne uvádzať do života). Od roku 1979 sa oázy uskutočňujú aj na Slovensku.
Metóda 15-dňových duchovných cvičení je založená na 15 ružencových tajomstvách a prežívaní s nimi spojených bodov liturgického roka. Blachnický tu zladil do príťažlivého programu nevyčerpateľné zdroje Nového života, ktorými sú modlitba, Božie slovo, metanoia, liturgia,
spoločenstvo, svedectvo, diakonia ... a vedený Duchom Svätým ich rozvinul pre všetky vekové kategórie a stavy.
Formačná práca, začatá na oázových duchovných cvičeniach, potom pokračuje v malej skupine v rámci farnosti. Cieľom tejto formácie je vychovať zrelých kresťanov a zrealizovať pokoncilovú víziu Cirkvi - ako spoločenstva spoločenstiev.

RNDr. Peter Václavik

Návrat späť