Zoslanie Ducha Svätého: Nerobme z toho vedu :-)
Čo robíš ty, keď sa raduješ v Pánovi? Ja si veľmi rád vtedy spievam, poskakujem, niekedy aj tancujem, najradšej by som vyobjímal všetkých ľudí okolo seba. Nie však vždy. Keď ma naplní radosť v Pánovi napríklad pri prijatí Eucharistie, tak sa ovládam. Aby som svojou radosťou z Ježiša nepohoršil.
Vnímaš absurdnosť týchto mojich slov? Skrývam svoju radosť z Pána – nie pred neveriacimi, nie pred pohanmi, ale pred bratmi a sestrami v Kristovi, lebo sa bojím ich reakcií, odsúdenia, neprijatia. Hoci chvíľu predtým som si s nimi podával ruky na znak pokoja...
Tak rád by som si napríklad niekedy po svätom prijímaní z celého srdca zaspieval, vykričal Ježišovi, ako ho milujem. Liturgické predpisy to aj umožňujú – po odložení všetkého z oltára má byť ticho na osobné vďakyvzdanie Ježišovi alebo sa má spievať oslavná pieseň. Málokedy sa však taká pieseň rozoznie či také ticho rozhostí. Lebo... (dosaď si tu svoj dôvod, prečo by si takú pieseň nespieval, neprijal).
Nikoho týmto neodsudzujem. Viem, že veriaci a ani samotní kňazi nie sú takto sformovaní. Kedysi sa naučili nejakej zbožnosti (strohej, neradostnej, vážnej) a sú presvedčení, že je to tak správne. Ani neuvažujú nad tým, že napríklad slávenie Eucharistie môže byť radostné, plné nadšenia, povznášajúce.
Dnes je slávnosť Zoslania Ducha Svätého. Aj tú mnohí prežívajú bez radosti. Stačí sa pozrieť na to, ako sa „odbavujú" deviatniky k Duchu Svätému. Prilepia sa ako prívesok ku svätej omši a z celého ich „odbavovania" vidno, že nič nečakáme. Veď každý rok sme sa deviatnik modlili a nikdy sa nič nezmenilo. „Zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo" (Sk 4, 31). Ej, to by bol zážitok, keby sa naše kostoly pri týchto deviatnikoch triasli! Ale my to nečakáme, veď Boží Duch pôsobí v tichosti a skrytosti a my nepotrebujeme prejavy jeho moci... Je mi smutno z takých postojov. Nevyslovených, nik mi to nikdy takto priamo nepovedal, ako som to napísal, ale tak to vnímam, keď vidím, ako sa málokto o Božieho Ducha zaujíma.
A pritom stačí tak málo – začni sa radovať (za predpokladu, že máš čisté srdce). Zaplesaj v duchu ako Ježiš a spievaj. Alebo tancuj. Alebo plač. Najprv možno osamote, potom s nejakou spriaznenou dušou, potom to prežívajte spolu v malom spoločenstve... Dúfam, že raz budem také niečo prežívať aj pri liturgii. Že už nebudem prežívať radosť sám či s manželkou, ktorá si vždy všimne, keď sa rozradujem v Duchu, ale radosť zachváti celé zhromaždené farské spoločenstvo a kostol sa bude ozývať jasotom a spevom. Možno sa bude aj triasť a my z neho vyjdeme plní Božieho Ducha a ľuďom, ktorí sa okolo nášho kostola zbehnú, budeme ohlasovať veľké Božie skutky a mnohí sa pridajú k Cirkvi, lebo zažijú, že je s nami Boh.
Nerobme z toho vedu. Duch pôsobí, ako chce a kde chce. Nijako sa nedá predvídať, čo urobí, keď mu človek otvorí srdce. Je však isté, že ho povedie k radosti a ku konaniu veľkých Božích diel. Napríklad k obsluhovaniu pri stoloch (Sk 6, 2 – 3). Tak ťa prosím, milovaný čitateľ, nepohorši sa dnes nad týmito mojimi riadkami, ale popros Božieho Ducha, aby ti rozveselil srdce. Potom začni spievať, dvihni ruky, poskakuj... a prejavuj lásku každému, s kým sa stretneš. Lebo Boh je v tvojom srdci.
Príď už, príď, Duchu Stvoriteľu!
Všemohúci Bože, tajomstvom dnešnej slávnosti posväcuješ svoju Cirkev vo všetkých krajinách a národoch; naplň celý svet darmi Ducha Svätého a v srdciach svojich veriacich obnovuj aj teraz veľké skutky svojej lásky, ktoré si konal pri prvom hlásaní evanjelia. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Na stiahnutie
8. 6. 2014 A4.doc
Vytvoril Viadon, s.r.o., generuje redakčný systém NetBase