Ešte viac ma však fascinuje uskutočňovateľ tohto plánu – Duch Svätý. Má jasný Otcom daný cieľ a všetko na zemi i na nebi usmerňuje k nemu. Nič, absolútne nič ho pri jeho diele nezaskočí a neexistuje situácia, ktorú by nevedel vyriešiť. Verím tomu, no zároveň si uvedomujem, aké je pre mňa náročné podľa tejto viery žiť.
Prečo? Lebo som súčasťou tohto plánu a na svojich zlyhaniach a chybách vidím, aké to má Duch Svätý so mnou ťažké a zložité. No práve to mi dáva priestor na obdiv.
Duch Svätý je nesmierne trpezlivý. Cestoval som nedávno vlakom, ktorý k meškaniu pridal aj pokazenú lokomotívu. Reakcia niektorých spolucestujúcich bola viac ako podráždená. Pomyslel som si pritom: „No ak by takto reagoval na naše zlyhania Boží Duch, tak už dávno tu niet ani jedného človeka." A prišiel mi pritom na um starý socialistický výrok: „Komunizmus vybudujeme, aj keď tu nezostane kameň na kameni." :-) Boží Duch nezanecháva za sebou spúšť, ale naopak, prináša pokoj, uzmierenie, iný pohľad...
Boží Duch je nesmierne tvorivý. Niekedy si predstavujem, ako vo chvíli môjho zlyhania inšpiruje možno milión ľudí, možno všetkých ľudí, aby moju chybu napravili nejakým drobným dobrom a ja aby som sa tak opäť dostal na správnu cestu. A rovnako neustále inšpiruje aj mňa, aby moje dobré konanie pomohlo iným... Má jasný cieľ a k nemu usmerňuje všetko. Mocní tohto sveta si možno myslia, ako držia opraty vo svojich rukách a napĺňajú svoje ciele, no opak je pravdou. Múdry a tvorivý Boží Duch všetko používa k uskutočneniu svojho večného plánu. Dokonca aj to, čo vymyslí a urobí zlý či jemu oddaní ľudia, Boh dovolí len preto, lebo vie to premeniť (a aj premieňa) na konečné dobro.
Boží Duch je nesmierne láskavý. Nijako neznásilňuje moju slobodu, ktorá je napokon jeho osobitným darom každému človeku. Plne ju rešpektuje s tým, že ma neustále pobáda ku konaniu dobra. Nie ako nejaká osudová sila, ktorej sa nemôžem vzoprieť, ale ako osoba plná lásky, ktorá ma inšpiruje byť dobrým z lásky k nemu a k ľuďom. Jeho pôsobenie je nenásilné, často nenápadné, väčšinou si ani neuvedomujem, že to, čo práve robím, čo hovorím alebo ako zmýšľam, je výsledkom jeho pôsobenia vo mne. Neraz až spätne vidím, ako ma viedol v nejakej konkrétnej situácii...
A hádam najdôležitejšie je to, že Duch Svätý je vo mne. Nepôsobí na mňa zvonku, ale pôsobí a svojou mocou koná v mojom srdci. Otvoril som mu srdce, vstúpil som s ním do láskyplného vzťahu a túžim, aby ma usmerňoval.
Toto posledné môže byť prekvapujúce, no len dovtedy, kým si neuvedomíme, že Duch Svätý je osoba. S každou osobou sa dá vytvoriť nejaký vzťah. Boží Duch chce mať s každým vzťah lásky. Ak mu uverím (aká podstatná je viera!) a v modlitbe ho poprosím, aby vo mne prebýval, on príde a urobí si vo mne príbytok. Nie je to otázka citov či nejakých zážitkov. Je to vec viery. Nesmiem pritom zabudnúť na dôležitú vec – neostávať v hriechu. Hriech a Duch Svätý sa neznesú. (Vieš, čo je dokonalá ľútosť?)
Čo robí Duch Svätý vo mne? Modlí sa k Otcovi volaním: „Abba!" Pripomína mi všetko, čo učil a robil Ježiš. Uskutočňuje cezo mňa všetky dobré skutky, ktoré Otec od večnosti pripravil, aby som ich konal. Skús nájsť k týmto tvrdeniam príslušné citáty vo Svätom písme. A potom hľadaj ďalšie, ktoré upevnia tvoju lásku k Božiemu Duchu. Otvor si dnes Katechizmus Katolíckej cirkvi a prečítaj si, čo Cirkev hovorí o Duchu Svätom. Nech je toto poznávanie prejavom tvojej lásky k nemu a zároveň roznecovaním túžby byť s ním v stále hlbšom a pevnejšom vzťahu.
Boh všetko zjednotí v Kristovi ako v hlave. Duch Svätý ťa k tomuto cieľu dovedie. Chceš?