Znova o jasote (Druhá adventná nedeľa)

Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje - Znova o jasote (Druhá adventná nedeľa)

V pondelok prvého adventného týždňa ma v modlitbe dňa zaujala veta: „... nech nás [Ježiš Kristus] nájde bdieť v modlitbách a jasať na jeho slávu" (Rímsky misál, s. 100). Prišlo mi pri nej na um, že som mnohokrát počul o potrebe neustále sa modliť, zdokonaľovať sa v modlitbe, ale asi nikdy som nepočul homíliu či katechézu o nutnosti učiť sa jasať. Tak som si povedal, že skúsim túto medzeru pre svoj život s Bohom doplniť aj pri písaní tohto textu (veď viete, že vždy píšem hlavne pre seba), ak mi to dovolí obsah biblických čítaní tejto nedele. A dovolil...

Hneď slová proroka Barucha vo mne vyvolali radosť. Ani nie slová o lesku a sláve, ale o tom, že Boh na nich pamätal (Bar 5, 5)! Privedie ich, ponesie ich so slávou. Na koho pamätá, koho privedie, ponesie? No predsa tých, čo budú uznaní za hodných nebeského kráľovstva. Žijeme vo viere i nádeji, že budeme medzi nimi. Nádherný dôvod na jasot! Veď prorok hovorí aj o nás.

O jasote v mojom obľúbenom žalme (126.) som písal už neraz. Len si pripomeňme dôvod jasotu – Pán nás priviedol – privádza – privedie zo zajatia k sebe. Môžeme jasať pre minulosť, keď sme krstom boli vytrhnutí z kráľovstva zlého, pre prítomnosť, keď Boh prebýva v nás s pripravuje nás pre skvelú večnosť, i pre budúcnosť, keď ho uvidíme z tváre do tváre... Jasáme, lebo Boh urobil s nami veľké veci!

Hoci apoštol Pavol nehovorí priamo o jasote, jeho slová o modlitbe a o láske, akú prežíva vo vzťahu k Filipanom (a iste aj k nám, čo jeho listy počúvame dnes), vedú k jasotu. Keď nás takto miluje Pavol, o čo viac nás miluje a teší sa na nás Ježiš?!

A slová evanjelistu o tom, že nad Jánom na púšti zaznel Boží hlas o tom, že kopce sa znížia a doliny sa vyplnia na Pánov príkaz (pozri Bar 5, 7; Lk 3, 5), že na nás je už len vyrovnať chodníky, tiež vyzývajú k jasotu, lebo to Boh toto dielo vykoná a vráti sa!

No prečo si to všetko máme nacvičovať? Lebo pri pohľade na to, čo sa deje vo svete, náš môže zachvátiť strach, bezmocnosť, beznádej. No na konci bude asi ešte horšie – budú znamenia, zemetrasenia, hukot... Ak si jasot nenacvičíme teraz, keď je ešte ako-tak dobre, veru nebudeme jasať, keď začnú padať hviezdy. Ale ak si jasot budeme nacvičovať priebežne (akoby na cvičisku), ako radostne budeme jasať, ako ochotne zodvihneme hlavy, keď sa zjaví Pán Ježiš!

Nuž bdejme na modlitbách, ale tiež hľadajme všetky príležitosti na jasot. Aspoň trikrát denne zajasaj, spievaj Aleluja, tancuj pred Pánom, hovor s nadšením o Ježišovi, modli sa stý žalm... Nájdi si spôsoby, ako jasať, len, prosím, neostaň ticho (ak práve ticho nie je prejavom tvojho jasotu). A nájdi si niekoho, s kým budeš jasať. Budete spolu pútnici nádeje, ktorú prinesiete ľuďom okolo seba.

Na stiahnutie

8. 12. 2024.doc

Návrat späť