Zamyslenie na sviatok Panny Márie, Bohorodičky: Titul

Dnešná slávnosť nám dáva pevný bod, na ktorý sa dá celá mariánska úcta postaviť.

Je ním titul, pod ktorým práve dnes oslavujeme najdokonalejšie dielo Boha, Bohorodičku, ktorá je prvým ovocím Ježišovho diela vykúpenia.

Tento titul je základom celej úcty, ktorú Panne Márii prejavujeme. Negatívne vyjadrené to znamená, že ak by Mária nebola Bohorodičkou, neoslavovali by sme jej nepoškvrnené počatie, neslávili by sme nanebovzatie, nemali by sme Loretánske litánie ani ruženec, ba ani mariánske pútnické miesta po celom svete.

Takže čo to znamená, že Mária je Bohorodička? Veľmi jednoduchú, no pritom najtajomnejšiu vec – Boh, ktorý je večný, sa stal človekom v čase takým spôsobom, že sa počal a narodil z Panny. V mýtoch neraz čítame, že nejaký boh si zobral ľudskú podobu a potom všeličo vyvádzal. No skutočný, pravý Boh urobil niečo, čo sa nedá vymyslieť. Stal sa skutočným, nie zdanlivým, človekom. Aby nás zachránil od večnej smrti, z moci a rúk diabla.

Z úcty k tomuto tajomstvu pri slávení liturgie počas recitovania či spevu Vyznania viery sa pri slovách „a vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom" hlboko ukláňame (Všeobecné smernice Rímskeho misála 137). Z úcty k tajomstvu, ktoré presahuje naše chápanie. Z úcty k tomu, že Boh vstúpil do prirodzeného sveta a stal sa jeho súčasťou (to je vlastne význam slova tajomstvo z pohľadu viery).

Možno si niekto povie, že Panna Mária sa stala Bohorodičkou, lebo bola plná milosti, lebo Boh ju na to predurčil, lebo ju na to pripravil. Iste, to všetko je pravda. No dnes by sme si Pannu Máriu neuctievali, ak by k Božiemu dielu nepriložila svoju vlastnú vôľu. Ak by jej srdce a ústa nevyriekli „staň sa".

A práve to môže v dnešný slávnostný deň byť pre nás veľkou inšpiráciou. Aj my sme totiž (každý jeden) pre Boha veľmi dôležití, sme povolaní k veľkým Božím dielam. No Boh k ich uskutočneniu potrebuje naše áno. Potrebuje, aby sme k jeho dielam priložili svoje ruky.

Aké diela chce Boh vykonať tento rok cez teba? Cez väčšinu z nás zdanlivo maličkosti – prebaľovať dieťa, robiť úlohy so školáčikom, každý deň chodiť do školy, do práce, variť, prať, plniť si povinnosti, starať sa o starých a možno aj chorých rodičov... No tiež chce, aby sme boli pripravení tiež na nečakané úlohy – priniesť útechu zomierajúcim, sprevádzať a potešovať trpiacich a smútiacich, s láskou prijať možno nečakané dieťa, znášať náhle kríže a bolesti... Ak budeme verní v malom, zvládneme aj to veľké.

Mária povedala áno na počatie Ježiša, no za tým jedným súhlasom nasledovalo množstvo ďalších, ktoré boli zavŕšené pod krížom. Mária sa nestala svätou jedným áno, ale celoživotnou cestou, ktorá sa tak ako naša skladala z mnohých drobností, maličkostí.

Pôjdeme v tomto roku Máriinou cestou? S očami upretými na Ježiša?

Na stiahnutie

1. 1. 2017.doc

Návrat späť