Zamyslenie na sviatok Obetovania Pána: Svetlo Kristovo

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b).

Vieš, prečo sa dnes posväcujú sviece? Lebo Kristus je svetlo sveta. Vždy, keď si doma zapaľuješ sviecu (akúkoľvek, nielen posvätenú), mal by si si pripomenúť, že Kristus je aj tvojím svetlom.

O čom je však dnešný sviatok? Je výzvou otvoriť srdce Pánovi, ktorý prichádza. „Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy" (Ž 24, 7. 9). To nie je len žalmistovo nejaké zbožné želanie, to je výzva radikálne zmeniť život. Nie nadarmo sa práve preto dnes slávi Deň zasväteného života. Lebo zasvätení – rehoľníci či členovia sekulárnych inštitútov – sú tí, ktorí sú nám príkladom v otvorení srdca a života Ježišovi. Áno, ich zasvätenie je osobitným povolaním. To však neznamená, že zasvätenie nás ostatných, ktorí žijeme v manželstve či sme diecéznymi kňazmi, alebo prežívame povolanie ostať slobodnými vo svete v inej službe Kristovi, že teda naše zasvätenie je menšie a nemôže byť rovnako radikálne.

Zasvätení si dnes obnovujú svoje sľuby. Aj my, čo nie sme zasvätení sľubmi, dnes môžeme obnoviť svoje rozhodnutie vždy a za každých okolností patriť Ježišovi, žiť podľa Božej vôle. Môžeme na to použiť modlitbu pápeža Františka, ktorú uviedol vo svojej encyklike Evangelii gaudium (č. 3):

„Pane, dal som sa oklamať; tisícmi spôsobmi som utekal pred tvojou láskou, ale znovu som tu, aby som obnovil spojenie s tebou. Potrebujem ťa. Znovu ma vysloboď, Pane, prijmi ma ešte raz do svojho zachraňujúceho náručia."

Prijmi Kristovo svetlo do svojho života, teš sa z neho ako Simeon, ktorý sa dočkal toho, že uvidel prisľúbenú spásu. A hovor o ňom každému ako prorokyňa Anna. Vtedy nepostavíš svetlo pod mericu, ale na svietnik...

Možno máš ťažký život. Možno sa ti ťažko pozerá na zlo okolo teba, ba aj v tebe. No unesieš všetko, všetko zvládneš, ak budeš mať srdce upriamené na Krista, na Svetlo sveta.

Napokon osobná spomienka. Bol som viackrát na zážitkových duchovných cvičeniach, kde sme tento sviatok prežívali so všetkým, čo v ňom môže byť – teda aj s procesiou so zapálenými sviecami. Ako úzkostlivo sme si chránili plamienok sviece, keď zafúkal vietor. Kiež by sme rovnako úzkostlivo v sebe chránili aj Kristovo svetlo. Napríklad tým, že budeme na ohník prikladať – čítaním Písma. Alebo tým, že nebudeme zotrvávať v hriechu – prostriedkami na to sú dokonalá ľútosť, sviatosť zmierenia, modlitba, almužna...

Už vieš, o čom je dnešný sviatok? Nie o posvätenej svieci, ale o Kristovom svetle, ktoré táto svieca pripomína. A ktoré je v tvojom srdci. Dúfam.

Na stiahnutie

2. 2. 2020.doc

Návrat späť