Zamyslenie na sviatok Krstu Krista Pána: Sluha

Posledný deň Vianočného obdobia je zároveň prvým dňom, prvou nedeľou Cezročného obdobia.

Sviatkom Pánovho krstu akoby sa završovalo Ježišovo detstvo a dospievanie a zároveň sa začína jeho verejný život, ktorý možno charakterizovať aj týmto slovom: služba.

Veľmi jasne to hovorí text z proroka Izaiáša (Iz 42, 1 – 4. 6 – 7), ktorý je z Prvej piesne o Pánovom služobníkovi. Je pozoruhodné, že ten istý text sa číta v pondelok vo Veľkom týždni (ďalšie dni Veľkého týždňa sa čítajú ostatné zo štyroch Piesní o Pánovom služobníkovi). Akoby sa tým vytvárala akási svorka, ktorá objíma, drží pokope celé obdobie Ježišovho verejného účinkovania. Ježiš sa zjavuje ako Sluha. Prichádza „plniť Otcovu vôľu" (porov. Jn 4, 34).

Toľko teológia. Ako ju dostať do nášho praktického života? Možno začnem tým, o čom dnes hovoria mnohí kňazi v homíliách – krstom. Často počujeme veľmi dôležitú pravdu, že krstom sme sa stali Božími deťmi, dostali sme účasť na božskej prirodzenosti. No zároveň sme sa stali súčasťou Kristovho tela – súčasťou Sluhu. Aj my sami sme sa krstom stali sluhami, povolanými „plniť Otcovu vôľu". Viem si toto povolanie konkretizovať? Alebo je to len nejaké vyjadrenie, ktoré nemá praktický dopad na môj život?

Apoštol Peter v Skutkoch apoštolov veľmi zrozumiteľne vyjadril, v čom spočívala Ježišova služba: „...chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom" (10, 38). Ježiš to mohol robiť, lebo Boh ho pomazal Duchom Svätým a mocou a bol s ním. Takže môžem robiť presne to isté, čo robil Ježiš – lebo tiež som bol pomazaný Duchom Svätým, naplnený mocou a Boh je so mnou.

Dnes je veľký deň. Ak uveríš tomu, čo hovorí Písmo o Ježišovi a uveríš, že môžeš konať väčšie skutky ako on (pozri Jn 14, 12), zmení sa tvoj život i život tvojho cirkevného spoločenstva, možno hneď, možno postupne. Zmení sa tým, že odteraz už budeš vnímať svoj život ako službu, že sa naučíš vnímať usmernenia Ducha Svätého a budeš plniť Otcovu vôľu.

Iste, aj doteraz sme ju plnili. Možno tak akosi „všeobecne" – máme určitý životný štýl, nejaké hranice, ktoré neprekračujeme, zabehané obrady a vzťahy... „No nejaké vnuknutia Ducha? Nechceš priveľa?"

Nie, nechcem priveľa. Len chcem, aby sme horeli. Aj ja potrebujem túto zmenu, aj mne je dobre v mojom pohodlí, bez kontaktu zo svetom, ktorý je iný, na prvý pohľad zlý a nepriateľský. No presne do takého sveta prišiel Ježiš a zmenil ho. Presne do takého sveta stavia aj mňa, vytrháva ma z môjho pohodlia (od televízora, od ukecaných posedení, od ............) a posiela k človeku, ktorý Ježiša nemá rád. Poznáš takého? Vstaň a choď za ním. Prejav mu lásku, prejav oňho záujem. Môže to byť bývalý spolužiak, kolegyňa z práce, sused či susedka... A Duch ťa povedie k ďalším krokom. Možno to bude trvať roky, no ten človek sa zaľúbi do Krista. Za predpokladu, že teraz neostaneš sedieť s výhovorkou, že na to nemáš.

Staň sa dnes skutočným sluhom...

Na stiahnutie

8. 1. 2017.doc

Návrat späť