avšak ich počet celkom rýchlo klesá a v nedeľu pred ďalším prvým piatkom idú na prijímanie už len „skalní". Je niekoľko príčin, prečo je to tak, a tiež niekoľko riešení, čo s tým. Uvediem na začiatok to najhoršie riešenie – nechať to tak. Žiaľ, mám pocit, že je to „riešenie" najpoužívanejšie...
Takže k príčinám. Ak vynechám hlavnú príčinu, ktorou je ťažký hriech (s jednoduchým riešením – hneď ísť na spoveď), potom ako hlavnú príčinu vnímam nepoznanie Krista ako osobného spasiteľa, záchrancu. „Veď ja nijakú záchranu nepotrebujem." Súvisí to z vnímaním kresťanstva ako niečoho naučeného, ale neprijatého, neprežívaného vnútorne.
Inou príčinou je názor, že na prijímanie môžu ísť len dokonalí. Akoby to bola odmena. Ale nehovorí Pán Ježiš jasne, že prišiel zachrániť nie spravodlivých, ale hriešnikov? Eucharistia je liek, posila.
Spomeniem aj nepoužívanie ľútosti, resp. názor, že keď mám viac ľahkých hriechov, tak už na prijímanie nejdem. Pritom hriechy sa nám odpúšťajú ľútosťou, dobrými skutkami, pôstom... Samozrejme, pri ťažkých je nutnosť vyznať ich vo sviatosti zmierenia. Nedávno som to povedal našej babke, keď povedala, že musí ísť na spoveď, lebo už má veľa hriechov. Bolo to pár hodín potom, čo bola na svätom prijímaní. Bola zaskočená, keď som jej povedal, že účasťou na svätej omši (kde ich na začiatku ľutovala) a svätým prijímaním jej hriechy boli odpustené a nemá sa z čoho spovedať...
Ešte pripomeniem zvyk – „najviac dva týždne", potom už musí byť ďalšia spoveď. Priznám sa, že tomuto „zvyku" vôbec nerozumiem. Veď jedinou prekážkou, ktorá mi bráni prijať Ježiša v Eucharistii, je ťažký hriech, nie nejaký časový odstup od poslednej spovede.
Tiež obava – „čo na to povedia kamaráti". Nedávno mi to povedal švagor – že som svätý, kým on je normálny. Na to som zareagoval, že normálna je svätosť, nenormálne je žiť v hriechu, bez Ježiša.
A riešenie? Vysvetľovanie a svedectvo. Predovšetkým kňazi majú povinnosť zrozumiteľným vysvetľovaním odstraňovať všetky uvedené (a určite aj iné) prekážky, ktoré zlý zasieva do sŕdc ľudí a tak ich oddeľuje od Krista. Ale aj každý, kto miluje Ježiša, má ľuďom okolo seba nielen dávať príklad (plnou účasťou na svätej omši – okrem iného to znamená vrátane svätého prijímania), ale aj svedčiť, prečo to robím, aký je môj vzťah s Ježišom.
Píšem tieto riadky na slávnosť Nanebovstúpenia Pána, ktorá v nás môže vyvolávať dojem, že „Ježiš je preč. Odišiel. Nechal nám svoje nariadenia, prikázania, pravidlá a teraz len zďaleka sleduje, čo s tým urobíme. A zapisuje plusové a mínusové body". Musím povedať, že takto uvažovať znamená nepoznať Písmo ani učenie Cirkvi. Ježiš totiž ostal s nami. Predovšetkým vo sviatostiach. Potom je s nami vždy, keď sa v Cirkvi číta Sväté písmo. Je s nami, keď sa „dvaja alebo traja zídu v jeho mene". Je s nami v osobe kňaza, keď slávi sviatosti. A napokon je v srdci každého, kto ho prijíma. To nie sú metafory, to je realita istejšia ako to, že Zem obieha okolo Slnka. Je to pravda istejšia ako to, že máš nos medzi očami...
Ty, ktorý čítaš tieto riadky, takmer určite patríš do jednej z dvoch skupín – buď prijímaš Ježiša v Eucharistii vždy, keď si na svätej omši (lebo ho miluješ a nenecháš si ujsť ani jednu príležitosť byť s ním pevnejšie spojený), alebo ho prijímaš len kedy-tedy, pričom sa ani nezamýšľaš nad tým, prečo ho neprijímaš na každej svätej omši.
Ak si v prvej skupine, staň sa svedkom a pomôž ľuďom okolo seba, aby spoznali úžitok z častého svätého prijímania. Ak si v druhej skupine, odpovedz si úprimne na otázku: „Čo mi bráni prijať Ježiša v Eucharistii pri každej svätej omši?" A porovnaj svoj dôvod s veľkosťou daru, o ktorý prichádzaš.
Musím tu však spomenúť aj tretiu skupinu, lebo možno patríš do nej– tí, ktorí nemôžu prijímať Eucharistiu pre nejakú prekážku. Živ v sebe túžbu po Ježišovi, hovor mu o situácii, ktorá vyzerá neriešiteľná. A modli sa aj za blížiacu sa biskupskú synodu o rodine, ktorá možno nejaké riešenie ponúkne – pre tých, ktorí skutočne túžia po sviatostnom Ježišovi.
Kristus vystúpil do neba! Aleluja!
Všemohúci Bože, pevne vyznávame, že Ježiš Kristus, Spasiteľ sveta, prebýva s tebou v sláve; vypočuj naše prosby a daj, aby sme pociťovali, že je s nami po všetky dni až do skončenia sveta, ako nám to prisľúbil. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.