Lebo začína úplne netypicky – ohlasuje začiatok evanjelia Ježiša Krista. Začiatok radostnej zvesti. A vieš, čo je na tomto začiatku krásne? Že nemá koniec, že neplatí" za onoho času". Nikde v Písme sa totiž nepíše: „Koniec evanjelia Ježiša Krista." To je skvelé! Prečo? Lebo Ježišova radostná zvesť pokračuje a trvá dodnes a bude ohlasovaná až do konca sveta.
Nie, teraz skutočne nemyslím na to, že do konca sveta sa budú v kostoloch čítať štyri evanjeliá. Lebo evanjelium Ježiša Krista nemožno redukovať len na nám známe štyri knihy Biblie. Evanjelium Ježiša Krista je radostná zvesť o vyslobodení, uzdravení, záchrane, ak chceš, o spáse. A túto zvesť je povinný ohlasovať každý, kto Ježišovi uveril. Vlastne ani netreba hovoriť o povinnosti. Kto uveril Ježišovi, kto prijal vykúpenie, tak je ohlasovateľom tejto radostnej zvesti akosi automaticky – veď má liek na najhoršiu chorobu ľudstva, liek na hriech a vinu! Vari môže mlčať? Vari môžeš mlčať?
Prorok Izaiáš, o ktorom sa niekedy hovorí ako o evanjelistovi Starého zákona, to veľmi trefne vyjadril v dnešnom čítaní: „Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte k nemu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina" (Iz 40, 2). Vari to nie je zvesť, ktorú otrok najviac očakáva? Zvesť, po ktorej túži odsúdený na smrť?
Aj ja som bol otrok, bol som odsúdený na smrť: „... mzdou hriechu je smrť" (Rim 6, 23). Teraz sa však radujem, lebo som bol oslobodený, prepustený na slobodu, bol mi daný nový život. Zaznelo mi evanjelium Ježiša Krista, prijal som ho a teším sa zo života s Bohom.
Ako je to s tebou? Predpokladám, že ak čítaš tento text, zrejme si pokrstený, možno si bol dnes aj na svätej omši. Raduješ sa zo svojho oslobodenia? Vedia všetci okolo teba, že patríš Ježišovi, že v ňom máš nový život?
Tvoj život je pokračovaním evanjelia Ježiša Krista. Tvoje zmýšľanie, tvoje rozprávanie, tvoje konanie – to všetko má byť radostnou zvesťou o tom, že patríš Ježišovi a tešíš sa na jeho druhý príchod. Viem, mnoho kresťanov žije tak, akoby Ježiš nič pre nich neurobil. Niet radosti, niet povzbudenia, samé šomranie... No ty si zober k srdcu slová proroka, vlastne slová samotného Boha: „Potešujte, potešujte môj ľud!" (Iz 40, 1). Pros dnes Božieho Ducha, aby ti dal ochotu konať skutky, ktoré budú všade zanechávať Kristovu ľúbeznú vôňu. A buď pripravený na to, že možno dostaneš aj slová, ktoré budú priamo radostnou zvesťou Ježiša Krista a prinesú niekomu záchranu, vyslobodenie, očistenie... spásu.