Zamyslenie na 6. veľkonočnú nedeľu: Veľká radosť

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b).

Čo také sa dielo v Samárii, že „v meste nastala veľká radosť" (Sk 8, 8)? Odpoveď je krátka: prišiel tam diakon Filip „a zvestoval im Krista... hlásal im evanjelium o Božom kráľovstve a o mene Ježiša Krista" (8, 5. 12). V dôsledku tohto ohlasovania „z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli" (8, 7).

Veľká radosť je dôsledkom ohlasovania evanjelia – radostnej zvesti. Mnohí sa v Samárii dali pokrstiť a plesali – a to ešte nedostali Ducha! –, lebo Boh konal veľké skutky. Aj preto je odpoveďou Cirkvi na toto čítania zo Skutkov apoštolov žalm o jasote: „Poďte a pozrite na Božie diela; úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom" (Ž 66, 5).

Možno si povieš, že to bolo vtedy, že dnes je realita iná. Navonok je. Nie však preto, že by radostná zvesť stratila svoju silu, ale pre našu pasivitu. Ozaj, počul si niekoho v čase, keď sme sa nemohli zúčastňovať slávenia Eucharistie, spievať veľkonočné piesne? Ja áno –svoju manželku. Čo tak odspievať každú nedeľu všetky veľkonočné piesne, ktoré poznáš? Nahlas a na dvore či na ulici!

Rozprúď radosť z Ježišovho zmŕtvychvstania vo svojom srdci. Keď pôjdeš najbližšie na svätú omšu, vyspevuj Raduj sa, Cirkev Kristova! Vzbudzuj radosť vo svojom srdci, aby si sa potom mohol radovať aj zo stretnutia so živým Ježišom v Božom chráme. Na to, aby sme sa radovali, musíme vynaložiť aj vlastné úsilie. Je ovocím Ducha (pozri Gal 5, 2). Ak takéto ovocie chceme vo svojom živote vidieť, potrebujeme nechať vo svojom vnútri prúdiť Ježišov život. A to sa nedá tak, že budem len chodiť v nedeľu na svätú omšu a ráno či večer čosi odrecitujem. Ježiš žije a chce byť so mnou v stálom kontakte.

Možno si povieš, že to je ťažké. Vôbec nie. Moja manželka už dva mesiace robí z domu. Sme viac spolu ako kedykoľvek predtým. To však neznamená, že sa stále rozprávame, stále vidíme, stále si prejavujeme pozornosti. Nie, stačí, že sme spolu v dome. A tak je to aj s Ježišom. On vie, že nie sme schopní neustále s ním komunikovať. Ale ako sa poteší každej chvíli, keď sa na neho obrátiš – pohľadom na kríž, piesňou chvál, strelnou modlitbou (moja obľúbená je „Pane, zmiluj sa!"), chvíľou úžasu nad letom vtáka či rozvíjajúcou sa prírodou...

V Samárii nastala veľká radosť. Prečo by nemohla nastať v tvojom srdci? Nie z toho, že môžeš ísť na svätú omšu, ale z toho, že Ježiš žije a ty ho môžeš stretnúť pri slávení Eucharistie a nechať sa ním naplniť, preniknúť, premeniť. Prosím ťa, skús to. Tak v tebe a všade okolo teba nastane veľká radosť. Veď Ježiš žije! Nech to vedia všetci okolo teba!

„Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás" (Jn 14, 18 – 19).

Na stiahnutie

17. 5. 2020.doc

Návrat späť