Zamyslenie na 6. veľkonočnú nedeľu: Skutočne stačí Ježiš?

„Keď Kristus nevstal, vaša viera je márna... Ale Kristus vstal z mŕtvych" (1 Kor 15, 17ab. 20a).

Apoštoli riešili veľký problém. Stačí Ježiš alebo treba aj obriezku? Oni a Duch Svätý rozhodli, že stačí Ježiš. To, čo pridali, bolo prejavom lásky k tým, ktorí ešte žili v židovstve – aby ich nepohoršili konaním toho, čo sa obrezaným bridilo –, prípadne zdôraznením odmietnutia toho, čo pre pohanov bolo prijateľné (smilstvo).

Tak je to aj v našom živote – skutočne stačí Ježiš. Viem, ľudia chodia na všelijaké konferencie, modlitby uzdravenia, kvôli chválam sú ochotní cestovať stovky kilometrov... Je skvelé, že čosi robia pre svoju spásu. Ale som si istý, že ak touto cestou prejdú v pravde a poctivo, napokon zistia, že stačí Ježiš. Najlepšie v Eucharistii. A samozrejme, vo vlastnom srdci. Dokonca vo vlastnej farnosti :-)

Hlboko v pamäti mi utkvelo jedno vysielanie poľskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu spred asi štyridsiatich rokov. Už vtedy bola vychyteným fenoménom modlitba za uzdravenie. Ani nie tak v Katolíckej cirkvi, ako v iných, evanjelikálnych cirkvách. Jezuita Alfred Cholewinski sa v tom vysielaní zaoberal otázkou, čo sa deje s tými ľuďmi, ktorí odchádzajú z Katolíckej cirkvi a hľadajú uzdravenie inde. Povedal asi toto: „Ak hľadajú len uzdravenie a zážitok, tak budú chodiť z cirkvi do cirkvi, zo spoločenstva do spoločenstva, no nikdy nebudú spokojní. Ak hľadajú Ježiša, tak sa raz vrátia do Katolíckej cirkvi a ku sviatostiam. A nájdu pokoj."

Ježiš v evanjeliu prisľúbil tým, ktorí ho milujú a zachovávajú jeho prikázania, že príde k nim aj s Otcom a urobia si u nich príbytok (Jn 14, 23). Čo viac treba? Čo viac potrebuješ, ak máš Boha vo svojom srdci?

Vo svojom vnútri často prežívam stav ubíjajúcej nespokojnosti. So sebou, so situáciou vo farnosti, v Cirkvi... Keď sa mi podarí zastaviť a pouvažovať nad tým, čo sa vo mne deje, vždy prídem na to, že tá ubíjajúca nespokojnosť sa ma zmocnila preto a len preto, že som zabudol, že Ježiš žije vo mne, že som sa pokúšal žiť vlastnými silami. Pričom už toľkokrát som sa presvedčil, že to nefunguje. Tak sa potom vždy v pokání vrátim a pokúšam sa veriť, že stačí Ježiš. A podľa tejto viery žiť. Niekedy mi to vydrží päť minút, inokedy aj päť dní... Žijem v nádeji, že keď hľadám a poslúcham Boha, tak sa pokoj do môjho srdca vždy vráti. Tak, ako v tejto chvíli, keď píšem tieto písmenká...

Ježiš skutočne stačí. Len si to musím rozmieňať na drobné v každodennej všednosti.

Kristus vstal z mŕtvych!

Na stiahnutie

26. 5. 2019.doc

Návrat späť