29. 04. 2016
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Zamyslenie na 6. veľkonočnú nedeľu: Prečo?

Kdesi vo vnútri cítim, že apoštolovi Jánovi závidím. Žil s Ježišom, potom s Máriou a napokon ešte dostal aj videnie.
Jemu bolo ľahko žiť ako kresťan. Mal všetko, ba možno aj navyše na to, aby bol svätý.
No moment, a čo vlastne chýba mne? Mám Ježiša, najmä vo sviatostiach, ale je pri mne (a aj vo mne) stále. Žijem s Pannou Máriou, veď ruženec mi je každodennou modlitbou. A videnie? Keď hľadím na Ježiša v Eucharistii, tak viera mi hovorí, že to je väčšie videnie ako Jánova Apokalypsa. Lebo vidím samotného Boha, hoci ukrytého.
Prečo teda som nespokojný?
Lebo dostávam množstvo potravy pre dušu, no vnímam ju neraz väčšmi ako predmet intelektuálneho skúmania než niečo, čím sa môžem sýtiť. Ako keby sa koza pozerala na kapustu a pokúšala by sa určiť, aká je to odroda, akú stavbu majú listy, ako hlboko siahajú jej korene, ako prebieha v nej fotosyntéza, no nezahryzla by do nej. Vedela by o kapuste všetko, no zdochla by od hladu. Tak je aj s mojím životom. Viem o Bohu veľa, možno sa stále vzdelávam, ale dovoľujem Bohu, aby ma sýtil?
Ježiš dnes v evanjeliu hovorí, že k tomu, kto ho bude milovať, príde aj so svojím Otcom a urobia si uňho príbytok. Má Boh príbytok vo mne? Verím, že áno. Necítim to, no verím Ježišovi. Keď to povedal, tak je to pravda. Spĺňam podmienku, ktorú dal – milovať ho? „Pane, ty vieš, že ťa mám rád..." Tak veľmi chcem, aby som dnes miloval Ježiša celým srdcom. A keď sa večer budem ukladať na odpočinok, tak ho poprosím, aby v noci rozšíril aspoň o kúsoček moje srdce, aby som ho zajtra mohol milovať viac – opäť celým srdcom...
Potrebujem byť s Bohom, milovať ho, lebo som hriešnik. Bolo mi veľa odpustené. A nemám ani potuchy, pred čím všetkým ma Boh vo svojom milosrdenstve uchránil. Preto nedeľu čo nedeľu (a niekedy aj cez týždeň) prichádzam na svätú omšu – stretnúť sa s Ježišom a nasýtiť sa, aby som vládal bojovať.
Je pre mňa záhadou, ako svoj život zvládajú ľudia, ktorí síce do kostola prídu, ale Eucharistiu prijímajú len raz za čas, „na sviatky". Veria vôbec, že existuje diabol, zlá moc, ktorá je oveľa silnejšia a rozumnejšia ako najmúdrejší človek? Túžia, aby Boh prebýval v ich živote?
A obdivujem Božie milosrdenstvo. Voči mne. Tak veľmi ma obdaroval a každý deň obdarúva. Iný človek by bol s toľkými darmi už dávno svätý. No ja sa niekedy ledva preplazím dňom len nato, aby som večer vyratúval svoje zlyhania a nelásku. Niekedy ani to nezvládnem. A napriek tomu kdesi v hĺbke srdca stále viem, že Boh ma miluje a ja milujem jeho. Lebo mi dal dar lásky, ktorá neostáva utopená v zlyhaní, ale od zlyhania očisťuje. Z mojej strany ľútosťou, z Božej strany odpustením...
Prečo to toľkí pokrstení nechápu a žijú, akoby bol Boh kdesi ďaleko???


Na stiahnutie

1. 5. 2016.doc



Návrat späť