Zamyslenie na 6. nedeľu v Cezročnom období: Čo nám Boh zjavil?

Vždy mi vyvolá na perách úsmev, keď počujem niekoho citovať vetu z Pavlovho listu:

„Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú" a vehementne ňou dôvodiť, že nevieme, čo nás čaká v nebi. Iste, dá da to interpretovať aj tak, že nevieme žiadne podrobnosti ohľadom neba. No ak sa pozrieme na kontext, v ktorom Pavol túto myšlienku hovorí, zistíme, že sa netýka budúcnosti, ale poznania Božej múdrosti. O nej Pavol hneď v ďalšej vete hovorí: „Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha."

Áno, Boh nám zjavil svoju múdrosť, dal nám poznať to, čo celé generácie pred Kristom nedokázali spoznať alebo to poznali len v náznakoch, ktoré nachádzame na stránkach Starého zákona. Boh nám dal spoznať svojho Syna, postavil nám pred oči Ježiša Krista, a to ukrižovaného, zjavil nám vykúpenie v Kristovi... Odhalil nám celú svoju lásku. Pavol teda nehovorí o poznaní našej nebeskej budúcnosti, ale o poznaní Boha. Aj ty si vyvolený – ak miluješ Boha – poznať jeho cesty, poznať jeho zmýšľanie. A nielen poznať, ale aj pripodobňovať sa Bohu kráčaním po jeho cestách a zmýšľaním, ktoré je zmýšľaním Ježiša Krista.

Boh nám zjavil, že pre nás pripravil a daroval nám život s Ježišom v moci Božieho Ducha. A aby sme si do tohto poznania nedosadzovali všeličo podľa svojej hriešnej prirodzenosti, cez Sväté písmo nám dal k tomu jasné „vykonávacie pokyny". Dnešné evanjelium je príkladom takýchto pokynov. Sirachov syn zas k nim pridáva, že máme schopnosť ich zachovať. Ak chceme.

Preto nech sú naše rozhodnutia v najbližších dňoch jasné a vždy na Božej strane. Súhlas s dobrom a odmietnutie zla nech je vždy pevné. Nech v našom „áno" i v našom „nie" niet miesta na špekuláciu, lebo „čo je navyše, pochádza od Zlého" (Mt 5, 37).

Keď si natrénujeme takéto jasné rozhodovanie v malých veciach, nezneistia nás ani veľké záležitosti. Lebo máme Kristovho Ducha. Amen. Amen. Amen.

Dnešný responzóriový žalm prináša „nové" blahoslavenstvo: „Blažení tí, čo kráčajú podľa zákona Pánovho" (Ž 119, 1). Ale len zdanlivo je nové – je totiž zhrnutím všetkých ôsmich, ktoré sa čítali v evanjeliu pred dvoma týždňami. Hoci sa nám to môže zdať zákonnícke, dôsledné zachovávanie Božieho zákona (jeho zmyslu, ktorý odhaľuje Ježiš aj v dnešnom evanjeliu) skutočne vedie k spomínaným blahoslavenstvám. Dôsledné „áno" dobru a „nie" zlu, dôsledná poslušnosť Božiemu vedeniu, ktoré sa nám dostáva cez Písmo, modlitbu, učenie Cirkvi..., nám umožňuje realizovať všetky blahoslavenstvá. Práve preto je možno zhrnúť ich tým dnešným.

Nech nás všetkých v tom povzbudí vedomie, že máme schopnosť zachovať Pánov zákon. Hovorí to Sirachov syn, keď nám pripomína schopnosť správne sa rozhodovať. Hovorí to aj apoštol Pavol, ktorý nám hovorí o tom, že nám Boh zjavil svoju múdrosť. A keď sme múdri Božou múdrosťou, čo sa dá povedať aj tak, že ak máme Kristovho Ducha, tak kto nás môže zviesť na zlé?

Napriek tomu padáme. Neboj sa, ale vstaň a opäť nadobudni Kristovo zmýšľanie. Asi nikdy si na zemi nebudeme o sebe myslieť, že sme blažení, ale keď raz prejdeme nebeskou bránou, presne to nám povie Boh: „Si blažený, lebo si kráčal podľa zákona Pánovho."

Vieš, že jeho súčasťou je aj pokánie za hriechy? Tak prečo by sme si mali myslieť, že blaženosť je pre nás nedosiahnuteľná? Dôsledne konaj pokánie a nebo ti bude bližšie...

Na stiahnutie

12. 2. 2017.doc

Návrat späť