SK | DE | EN
mapa stránok | RSS

Facebook RSS Google+ Twitter YouTube

Skutky apoštolov nám predkladajú názornú ukážku toho, k čomu veriacich vyzýva apoštol Peter vo svojom Prvom liste: „... dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu" (2, 5a). V prvej cirkvi nastal problém s obsluhou pri stoloch. Narušili sa vzťahy medzi „kameňmi" spoločenstva. Apoštoli pod vedením Ducha to vyriešili ustanovením diakonov. Vzali ich ako živé kamene a zabudovali do spoločenstva Cirkvi, „do svätého kňazstva, aby... prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista" (2, 5b).

Aké skvelé povzbudenie pre nás! Postupne sa vraciame do chrámov na slávenie liturgie a možno je práve čas nechať sa „použiť", nechať sa zabudovať do stavby Cirkvi akosi nanovo. Možno treba lektorov, žalmistov, spevákov, mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania, možno usporiadateľov, ktorí pomôžu pri dodržiavaní hygienických predpisov o slávení bohoslužieb. A možno treba obnoviť a prehĺbiť vzťahy s ľuďmi, s ktorými tvoríme jednu stavbu.

My sme totiž v Kristovi vnútorne prepojení. Sviatosťou krstu sme sa nechali zabudovať do domu, v ktorom máme byť živým kameňom. Teda nie sme raz navždy položeným, nehybným kameňom, ako to je v iných stavbách. V Božej stavbe sme živé kamene – teda máme dar vytvárať vzťahy, byť aktívni, prejavovať záujem i ochotu, navzájom sa obohacovať i obdarovávať...

Už na počiatku Cirkvi to takto vyjadril svätý pápež Klement: „Silný nech sa stará o slabého, slabý nech si ctí silného. Bohatý nech dá chudobnému, chudobný nech chváli Boha, že mu dal niekoho, kto mu v núdzi pomohol. Múdry nech dokazuje svoju múdrosť dobrými skutkami, a nie slovami. Pokorný nech nevydáva svedectvo o sebe sám, ale nech nechá, aby o ňom svedčil iný. Kto je čistý telom, nech sa nevystatuje, lebo vie, že to mu iný dal dar zdržanlivosti" (List svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom).

Sme živé kamene, no to neznamená, že si môžeme vyberať: „S tým chcem byť, s tým nechcem byť." Boh nás chce použiť podľa toho, čo je pre Cirkev, jeho stavbu, najlepšie. Ak mu to nedovolíme, hrozí nám, že sa staneme mŕtvymi kameňmi, dokonca môžeme zo stavby vypadnúť. Nebude nás v nej totiž nič držať.

Využime teda čas návratu do chrámu na rozvíjanie vzťahov vo farnosti. Možno dnes po svätej omši oslov niekoho, koho nepoznáš (z bezpečnej dvojmetrovej vzdialenosti), a opýtaj sa ho, čím ho obohatilo dnešné slávenie liturgie, ako sa má Ježiš v jeho srdci... Že to sú veľmi odvážne otázky? Sú. Preto skôr, ako ich niekomu položíš, nájdi na ne odpoveď vo vlastnom srdci. Hádam ťa to vyburcuje k zmene a horlivosti pre Pána. On vstal z mŕtvych! Tak aj ty buď živý!