Zamyslenie na 5. pôstnu nedeľu: Vždy nové

„Keď Kristus nevstal, vaša viera je márna... Ale Kristus vstal z mŕtvych" (1 Kor 15, 17ab. 20a).

Štruktúra dnešných čítaní je veľmi povzbudzujúca. V čítaní z Knihy proroka Izaiáša Boh hovorí o svojej moci robiť nové veci, také, o akých sa ľuďom ani nesnívalo. Evanjelium o cudzoložnej žene to potvrdzuje na veľmi konkrétnom prípade zo života. Ježišovo riešenie situácie, ktorá mala zdanlivo len dve možnosti, je geniálne. Božské. Žalm jasá – lebo Boh urobil čosi nové, nečakané so Židmi v babylonskom zajatí. Dokonca pohania pri pohľade na jeho riešenie žasli a uznávali: „Veľké veci urobil s nimi Pán!" (Ž 126, 2c). Bolo to také očividné, že aj oni boli presvedčení o zásahu Boha Izraelitov.

A čo Pavol v Liste Filipanom? Tiež uznáva veľkosť Božieho konania, hoci nie priamo. No keď hovorí, že kvôli Kristovi všetko pokladá za odpadky (doslova výkaly), tak uznáva, že Božie konanie a vzťah s ním presahujú akúkoľvek pozemskú hodnotu. Pavol však pridáva jednu myšlienku, pre ktorú by som v pomyselnom poradí dnešných čítaní dal tento text ako posledný – hovorí, že ešte nedosiahol všetko, že ešte beží za víťaznou cenou Božieho povolania. Táto myšlienka je čiastočne obsiahnutá aj v spomínanom žalme, kde síce vyslobodení plesajú, no hneď aj volajú: „Zmeň, Pane, naše zajatie..." (v. 4a). Pavol aj žalmista veľmi dobre vystihujú našu realitu – sme zachránení utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista, ktorého sme krstom prijali za svojho Pána a Spasiteľa, no ešte je pred nami kus nebezpečnej cesty.

V súhrne sú tieto texty jedným veľkým povzbudením k odvahe a dôvere. K odvahe – lebo sme na dobrej ceste, sprevádzaní Pánom. K dôvere – lebo aj v zdanlivo neriešiteľných situáciách môžeme očakávať, že Boh zasiahne tak, ako to potrebuje pre svoj cieľ: zjednotiť všetko v Kristovi (pozri Ef 1, 10).

Zároveň sú tiež upozornením, že táto dobrá cesta je neustále napádaná zlým, že sme pod ostrou paľbou síl temnoty. Preto sa nemôžeme ani na chvíľu uspokojiť a nahovárať si, že „už sme za vodou", ako si to zvyknú hovoriť tí, čo majú milióny. „Za vodou" budeme vo chvíli smrti, ak dosiahneme „víťaznú cenu Božieho povolania v Kristovi Ježišovi". To neznamená, že nám Pán nedožičí chvíle pokoja a oddychu v jeho náručí. Dožičí, čo asi každý z nás zakúša. Zároveň však vždy máme byť v strehu, lebo útoky na našu túžbu po Bohu a na úsilie žiť pre neho môžu prísť kedykoľvek a neraz z nečakanej strany.

Dnes je jedinečný deň v dejinách ľudstva. Tento deň totiž ešte nikdy nebol a už nikdy nebude. Vnímaš tú novosť, neopakovateľnosť, Božiu fantáziu, s akou tento deň napĺňa? Tak mu dôveruj, plesaj a jasaj, radostne týmto dňom kráčaj, pričom dôveruj, že Pán ťa prevedie aj cez tie chvíle, ktoré sú pre teba ťažké, možno bezvýchodiskové. A vieš čo? Zajtra bude zasa jedinečný deň v dejinách ľudstva. Bez ohľadu na to, či Pán príde alebo nepríde.

Na stiahnutie

7. 4. 2019.doc

Návrat späť