Zamyslenie na 5. pôstnu nedeľu: Mobilizácia

Keď sa rozbiehal Rok zasväteného života, kdesi sa vo mne ozvala aj otázka, čo Svätý Otec „vymyslí" potom.

Nečakal som však, že nesmierne radostná zvesť zaznie z jeho úst tak skoro: ohlásil mimoriadny jubilejný rok – Svätý rok milosrdenstva. Javí sa mi to celkom logické. Veď Rok zasväteného života je výzvou pre predný predvoj Cirkvi „prebudiť svet". A my ostatní sme touto novou iniciatívou pápeža zas povzbudení nasledovať zasvätených – prebúdzať ďalších...

Cirkev akoby ešte viac otvárala dvere nielen tým, ktorí pravidelne prijímajú sviatosti a žijú spätí s Cirkvou, ale zvlášť a najmä tým, ktorí z akéhokoľvek dôvodu svoju vieru nepraktizujú, sú akoby „mimo". Pre mňa osobne je to veľká výzva privádzať ku Kristovi a do jeho Cirkvi zvlášť ľudí v našej farnosti, ktorý o kostol „zavadia" len na veľké sviatky alebo pri krste, sobáši či pohrebe.

Tak ako sledujem život, činnosť i príhovory Svätého Otca, je mi jasné, že vôbec nepôjde o to, aby sme organizovali púte do Ríma, ale o to, aby sme oslovili ľudí, ktorí svoju vieru žijú povrchne alebo vôbec nie. Veď ak si necháme tento mimoriadny rok milostí len pre seba, teda pre tých, čo pravidelne čerpajú z prameňa milosrdenstva, zavrieme Krista do Cirkvi, privlastníme si ho a jubilejný rok sa minie účinkom. Lebo „v nebi je väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú" (Lk 15, 7).

Už teraz si potrebuje každý z nás urobiť zoznam ľudí vo svojom okolí, ktorí žijú, akoby Boha nebolo, a začať sa intenzívne modliť za ich obrátenie. Lebo ak chceme hovoriť ľuďom o Bohu, najprv musíme Bohu hovoriť o ľuďoch. Zároveň s tým potrebujeme robiť všetko pre to, aby sme sa tým ľuďom stali priateľmi, aby raz mohli vidieť náš život s Ježišom a zatúžiť po takom živote. Oveľa ľahšie sa hovorí niekomu o živote s Bohom, ak si s tým človekom rozumiem, ak s ním mám dobrý vzťah.

Súbežne s tým je každý nás povolaný urobiť si revíziu svojho života: Je môj vzťah s Ježišom jasný, plný nielen pokánia, ale aj radostnej dôvery? Ktorý hriech mi najviac prekáža pri vydávaní svedectva o tom, že milujem Boha? Čo urobím, aby na mne bolo jasnejšie vidieť, že môj život je podriadený Kristovi a vedený Duchom Svätým? Čo ma najviac oberá o radosť a čo s tým urobím?

Nemusíš sa týchto otázok báť. Ak si ich úprimne položíš, Boží Duch ti dá na ne tie správne odpovede, aby si sa videl v Božom svetle a spoznal, čo Boh od teba očakáva a k čomu ti dáva všetku svoju silu a moc.

Ak má Svätý rok milosrdenstva priniesť svoje ovocie, po akom istotne túži aj Svätý Otec, nesmieme zavrieť Ježiša do Cirkvi. Nesmieme sa uspokojiť s tým, že sotva štvrtina ľudí vo väčšine našich farností prichádza v nedeľu na svätú omšu. A z nich možno ani nie štvrtina prijíma Ježiša v Eucharistii. Tieto čísla sú alarmujúce. Ak to v tebe nevyvoláva túžbu po zmene, ak ti je jedno, či niekto miluje či nemiluje Ježiša, tak aj ty potrebuješ mimoriadne Božie milosrdenstvo a zmenu zmýšľania.

Jubilejný rok sa začne 8. decembra 2015 na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Dovtedy je čas na prípravu. Nezanedbajme ho! Nečakajme, kým dostaneme nejaké pokyny či usmernenia. Cirkev je všade živá, nielen smerom zhora dole, ale aj zdola hore. Božie milosrdenstvo sa k mnohým ľuďom môže dostať len cez laikov, ktorí sú najbližšie tým, čo Bohu neveria alebo ho nemilujú. Je čas mobilizácie Cirkvi na všetkých úrovniach! Všetkých zo srdca prosím: Nechajte sa strhnúť ohňom Ducha Svätého a už dnes, po prečítaní tohto textu, začnite konať – urobte si spomínaný zoznam, začnite sa modliť, vytvárajte vzťahy, oslovujte kňazov (aj diecézneho biskupa) a navrhujte aj ponúkajte spoluprácu pri všetkom, čo môže napomôcť, aby sa hojné Božie milosrdenstvo dostalo všetkým okolo nás.

Myslím si, že v každom človeku je hlboko vpísaná túžba Grékov z dnešného evanjelia: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša" (Jn 12, 21), hoci neraz je hlboko zahrabaná, zadupaná, zabudnutá. Je našou – mojou i tvojou – úlohou urobiť všetko pre jej oživenie, prebudenie, ale aj naplnenie. Každý môže svojou mierou prispieť k tomu, že sa splní Jeremiášovo proroctvo: „Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom" (Jer 31, 33).

Mám sen – aby vo Svätom roku milosrdenstva kňazi odpadávali od únavy zo spovedania :-) Možno ma za taký sen nebudú mať veľmi radi, ale nuž kto je viac povolaný sprostredkovať Božie milosrdenstvo ako oni? Ale viem, že ten sen sa mi nenaplní, ak aj ja nebudem privádzať ľudí k prameňu milosrdenstva. Takže aj ja som povolaný odpadávať od únavy z privádzania pokrstených k sviatosti zmierenia.

Túžim vidieť, ako je môj milovaný Ježiš milovaný mnohými inými. Po čom túžiš ty pre Svätý rok milosrdenstva?

Návrat späť