Zamyslenie na 5. nedeľu v Cezročnom období: Spievať a snívať

V piatok 2. februára mal Svätý Otec František v Bazilike svätého Petra svätú omšu pre zasvätených, pri ktorej povedal mimoriadne dôležitú homíliu.

Hovoril o spievaní oslavných piesní a snívaní snov. Zaskočilo ma to, možno aj preto, že tento pápež nespieva. Teda počul som ho spievať len raz – na stretnutí Hnutia obnovy v Duchu Svätom spieval svoju obľúbenú pieseň Vive Jesus El Seňor (Žije Ježiš, náš Pán).

Pápež hovoril o Simeonovej oslavnej piesni v jeruzalemskom chráme, hovoril o naplnení snov už starých ľudí Simeona a Anny – snov stretnúť sa so živým Bohom, vidieť Mesiáša na vlastné oči. A hovoril, že všetci sme povolaní pokračovať v tomto speve a v snoch našich otcov. Iste, Svätý Otec hovoril tieto slová zasväteným pri príležitosti Dňa zasväteného života, ale vo svojej homílii povedal, že sa to netýka len ich, ale všetkých. Každý kresťan je povolaný snívať sen o stretnutí s Bohom a vydávať o tomto stretnutí svedectvo. Každý kresťan je povolaný spievať o splnení nádeje, ktorú stretnutie s Bohom prináša. Skús si z tohto pohľadu prečítať dnešné druhé čítanie (1 Kor 2, 1 – 5). Nie sú Pavlove slová oslavnou piesňou na pôsobenie Boha v jeho živote? Nie sú naplnením jeho sna, aby pohania poznali a milovali Krista?

V súvislosti s tým Svätý Otec upozornil na pokušenie prežitia. Na uspokojenie sa so zaužívanými štruktúrami, spôsobmi práce, štýlom života. Hovoril o sterilite, ktorú prináša nesnívanie snov a nespievanie. Ako veľmi sme tým ohrození. Najmä ak náš kresťanský život je len nedeľná omša, ráno a večer nejaká narýchlo odrecitovaná modlitba a v lepšom prípade aj prvopiatková spoveď. Ak sme sa uspokojili s tým, že Bohu patrí len hodina týždenne, no ostatným bohom oveľa viac.

Nech už je pomer medzi tým, čo dávame Bohu, a tým, čo dávame svetu, akýkoľvek, vždy máme čo vylepšovať. Začni preto snívať. Ako základ si zober prvé čítanie (Iz 58, 7 – 10). Prečítaj si, o čom sníva pre teba Boh. A na základe tohto Božieho sna začni Pánovi spievať svoju novú pieseň konaním. Pridaj si k tomu evanjelium (Mt 5, 13 – 16) a vnímaj Ježišov sen o každom jeho učeníkovi. O tom, ako si soľou a svetlom. Ako neexistuje nič, čo by ťa mohlo zastaviť v konaní dobra. Teda ak sám nezastaneš a neuspokojíš sa s tým, že nejako to tu na zemi prežiješ a potom sa uvidí...

Máme pred očami Boží sen a svoju realitu. Zrejme je v živote mnohých z nás medzi nimi veľký rozdiel. Nech to však nie je dôvod na zúfalstvo, ale na obnovené úsilie mať Ježiša opäť na prvom mieste. Začni tým, že si sadni pred Ježiša – doma či v kostole a predstav si, ako túži, aby si bol svetlom, aby si bol soľou. Potom sa nechaj ním očistiť – možno ti pripomenie tvoje zlyhania a temnoty v tvojom srdci. Keď mu ich odovzdáš v ľútosti a pokání, zažiariš. Napokon ho popros, aby ťa naplnil svojím Duchom, a daj sa mu k dispozícii pre konanie dobra, ktoré pre teba pripravil.

Čo bude výsledkom? Čoskoro budeš spievať Pánovi oslavné piesne. Ako Simeon. Každému budeš hovoriť o Ježišovi. Ako Anna. A nebudeš ich spievať sám, budú s tebou všetci, pre ktorých sa staneš Božím svetlom.

Na stiahnutie

5. 2. 2017.doc

Návrat späť