Zamyslenie na 4. pôstnu nedeľu: Si svetlom v Pánovi

Pokúšam sa vžiť do kože katechumenov, ktoré v rámci vrcholiacej prípravy na prijatie iniciačných sviatostí počúvali dnešné evanjelium.

Ako ho vnímali? Čo sa v nich dialo, keď sa dozvedeli, že budú vidieť, ale nielen telesnými očami? Rástlo v nich očakávanie? Chveli sa túžbou zakúsiť obmytie Duchom Svätým – Poslaným? Aj slepý sa umyl v rybníku Siloe – čo znamená Poslaný – a uvidel! Keď ho potom Ježiš vyhľadal, očami videl stále človeka, ale vierou vyznal Boha. Stal sa z neho nový človek.

Ak sa vrátime k prorokovi Smauelovi v prvom čítaní, tiež najprv hľadel len očami tela. Až ho na to musel upozorniť sám Boh. A čo sa stalo s Dávidom, keď bol pomazaný? Od tej chvíle začal na neho pôsobiť Pánov duch. Začal sa meniť. Dôkazom toho je aj dnešný responzóriový žalm, v ktorom Dávid vyjadruje svoju dôveru v Boha, i keby mal ísť tmavou dolinou. To nie sú slová človeka, ktorý žije v tme, ktorý nepozná Boha, ktorý nevidí...

A napokon apoštol Pavol – veľmi jasne nám pripomína, čo sa s nami stalo. Je totiž také ľahké báť sa v tmavej doline, ukrývať sa pred nepriateľmi, hladovať a trieť núdzu, hoci máme pred sebou prestretý bohatý stôl Božích darov, ak hľadíme na seba a život okolo seba len ľudskými očami. Preto nám Pavol pripomína, že máme schopnosť vidieť svet Božími očami, že sme svetlom v Pánovi, že temnota už nemá mať v našom srdci miesto.

Takto nás zmenilo prijatie krstu, Eucharistie a sviatosti birmovania. Sme svetlom v Pánovi. Bodka.

Necítiš sa ako svetlo? Máš pocit, že si v tme? Je to normálne, lebo žijeme obklopení tmou. A tá nás zvádza nevidieť svetlo, nevnímať seba, svoje zmýšľanie i konanie ako svetlo. Práve preto je náš život bojom, ustavičným bojom zachovať si Boží pohľad na to, čo sa deje v nás i okolo nás. K tomu nám nesmierne pomáha časté stretávanie sa so Svetlom – v Eucharistii, v modlitbe, v Písme, v spoločenstve Cirkvi. Svetlo – Ježiš – nás uisťuje, že sme jeho, že sme sa nestratili, že hoci sa môžeme cítiť ako zradcovia, on nás drží pri sebe a vždy nás vedie cestou k pokánia (aj cez sviatosť zmierenia) k novému žiareniu v jeho kráľovstve.

Toto poznanie nás nevedie ani k pýche („aha, kto som!"), ani k odporovaniu („to o mne neplatí, to nie je pravda"), ale k pokornému a radostnému životu s Kristom.

Žiari ti dnes Kristus? Ak nie, odhoď všetko, čo jeho žiaru zahaľuje, najmä hriech a vyznaj: „Pane, verím, že si mojím svetlom a že aj ja som svetlom v tebe. Chcem tak dnes žiť. Prosím ťa, ukáž mi, ako mám dnes konkrétne byť tvojím svetlom pre ľudí okolo seba."

Si svetlom v Pánovi, nuž nemaj „účasť na jalových skutkoch tmy". Dá sa to – ak sa budeš držať Ježiša... Zmýšľaním, hovorením, konaním.

Na stiahnutie

26. 3. 2017.doc

Návrat späť