Zamyslenie na 4. nedeľu v cezročnom období: Držať sa Ježiša

„Keď Kristus nevstal, vaša viera je márna... Ale Kristus vstal z mŕtvych" (1 Kor 15, 17ab. 20a).

Dnešné evanjelium je akoby neúplné, akoby Lukáš niečo pri opise deja v Nazarete vynechal, čo potom vyvoláva otázky: Prečo Ježiš „politicky nekorektne" (priamo do očí, bez ohľadu na následky, vediac, že sa tým mnohí dotkne) povedal svojim rodákom, že si nectia proroka? A prečo im uviedol príklady Eliáša a Elizea a ich pôsobenie medzi pohanmi? Čo si má z toho dnešný človek poskladať?

Neviem jasné odpovede na tieto otázky, no skúšam pomôcť si prvým čítaním o povolaní proroka Jeremiáša a žalmom. Boh Jeremiášovi prisľubuje pomoc, ochranu, oporu pri ohlasovaní Božích posolstiev. Žalm zas vyjadruje prosbu o túto pomoc a zároveň ochotu neprestať ohlasovať Pánove zázračné diela. Z toho mi vyplýva v súvislosti s evanjeliom pár poznatkov:

1. Boh je verný a ochraňuje svojich prorokov. Ježiš nezahynul, keď ho chceli jeho rodáci zabiť.

2. Prorok – v tomto prípade Ježiš – je verný v ohlasovaní Božieho posolstva, lebo vie, že je to jeho úloha a povinnosť. A to aj v prípade, keď to posolstvo vyvolá búrku nevôle a v Ježišovom prípade dokonca pokus o zabitie.

3. Boh nepestuje „politickú korektnosť". Nazýva veci a situácie pravým menom, odhaľuje hriešne zmýšľanie a usvedčuje zo zlyhaní. No nikdy to nerobí samoúčelne, ale aj Nazaretčanom cez Ježiša hovoril (hoci to svätopisec doslovne neuvádza), že majú možnosť zmeniť svoje zmýšľanie. Po Ježišovej reči mali šancu byť prvými, ktorí „si uctia proroka v jeho vlasti" (porov Lk 4, 24).

4. Boh uprednostňuje. Pohanov. Veľmi mu záleží na tom, aby sa stratení našli. Preto pre ich záchranu používa aj mimoriadne prostriedky – ako bolo jedlo pre vdovu a jej syna v Sarepte či uzdravenie Námana.

Mám z toho pre seba tri závery.

Ak sa do celej situácie vložím ako Boží muž, ako človek, ktorý má v Cirkvi svoje poslanie, tak si musím denne pripomínať, že Boh je so mnou a vedie ma i sprevádza. Nemusím sa báť. Z toho tiež vyplýva, že sa nemusím obávať hovoriť/konať aj ťažké veci, lebo ak sa budeme len „okiadzať", nijako nebudeme rásť.

Ak sa na to pozerám ako jeden zo zástupu v nazaretskej synagóge, musím denne prosiť, aby som bol schopný počuť Božie slovo tak, aby mi menilo život, aby aj „politicky nekorektné" slová vo mne nevzbudzovali hnev, ale prebúdzali ochotu meniť zmýšľanie i konanie.

A napokon potrebujem neustále dávať pozor, ako sa pozerám na ľudí, ktorí nemilujú Ježiša. Lebo im Boh prejavuje osobitnú lásku. Mám mu byť podobný a robiť všetko pre to, aby Ježišovu lásku zakúsili aj opätovali.

Vieš, čo ma v tom najviac povzbudzuje? Že vlastne mám len jednu úlohu – držať sa Ježiša. Vtedy všetko ide hladko, hoci s utrpením. Ak sa ho nedržím, tak sú to všetky nesplniteľné úlohy a ciele.

Na stiahnutie

3. 2. 2019.doc

Návrat späť