nejakým spôsobom sprostredkoval Božie milosrdenstvo. Napriek viacerým (chabým) pokusom nájsť si čas a počúvať, koho mi Boh ukáže, sa mi to nepodarilo, ale skôr som začal vnímať, že ich mená budem spoznávať postupne, akoby priebežne. A tak to aj je. Prvá bola Alena. Druhý Pišta. Nasledovať bude Miro a po ňom Jožo. Pri týchto dvoch menách som však dosť zaskočený. Miro pracuje na týždňovkách a naposledy sme sa videli niekedy v lete. A Jožo je v dedine známy alkoholik, s ktorým som sa „rozprával" len raz, keď sme ho v zime s manželkou zachraňovali pred zamrznutím. Inak o ňom len počujem a nie je to nič lichotivé. Pane, chystáš mi s Mirom aj Jožom nejaké stretnutia? Prosím pre nich aj pre seba o otvorené srdce, plné pochopenia a tvojej lásky...
Svätý Otec tento týždeň pri generálnej audiencii v stredu zdôrazňoval, že najprv je potrebné otvoriť bránu svojho srdca Ježišovi, až potom má význam prejsť Svätou bránou niektorého chrámu a splniť podmienky na získanie plnomocných odpustkov. Presne o tom je Rok milosrdenstva – uznať, že ja sám som hriešny, že potrebujem milosrdenstvo, prijať ho vo sviatosti zmierenia a putovaním k Svätej bráne, no potom vyjsť z chrámu a prejavovať milosrdenstvo predovšetkým najbližším, ale aj všetkým, ktorých mi Boh ukáže.
V nedeľu som bol v našej katedrále na otvorenie Svätej brány. Keďže som prišiel dosť zavčasu, asi pol hodiny som stál pred katedrálou v modlitbe, pozerajúc sa na vyzdobenú bránu. Vtom ma oslovil bezdomovec, či nemám nejaké drobné na kurča. V priehľadnej igelitke mal niekoľko rožkov, kus chleba a pivo. Bolo mi jasné, na čo chce peniaze. No pustil som sa s ním do rozhovoru vnímajúc, že Boh mi ho posiela tesne pred otvorením Svätej brány, aby som mu prejavil blízkosť. Tak som mu nejaké drobné dal a chvíľu sme sa rozprávali. Volá sa Vlado. Prosím ťa, pomodli sa za neho. Hneď teraz: Pod tvoju ochranu...
Možno si povieš, že ty také príležitosti nemáš. Ale to nie je pravda. Už len pozeranie televízneho spravodajstva je príležitosťou modliť sa za živých i mŕtvych (vieš, že to je skutok duchovného milosrdenstva?). A ak vyjdeš z domu s otvoreným srdcom, tak určite po ceste stretneš pár ľudí, ktorých môžeš aspoň s úsmevom pozdraviť. Ani nevieš, čo všetko tým môžeš spôsobiť, akú lavínu dobra spustiť. Len nepozeraj na nikoho zvysoka, ale v každom viď brata či sestru v Kristovi, cez ktorého ťa sám Boh chce obdarovať svojou láskou. Lebo hoci sa to neráta medzi „oficiálne" skutky milosrdenstva, určite takým je aj umožniť inému prejaviť mi lásku a dobrotu, prejaviť mi milosrdenstvo.
Zober si ako príklad Máriu z dnešného evanjelia. Mohla ostať po anjelovom zvestovaní doma a možno sa umárať v myšlienkach, čo a ako bude. No ona sa ponáhľa, lebo vníma, že jej príbuzná potrebuje pomoc. Aký musel byť jej úžas (a radosť), keď jej Alžbeta povedala slová pochopenia a dobroty. Výsledkom bol Magnifikat...
Svätý Otec hovorí, že naše milosrdenstvo zmení svet. Len musíme byť ochotní konať. Začni modlitbou, pokračuj pozdravom a úsmevom. Boh ti ďalej ukáže, ako sa dostať až k jeho zvelebovaniu za veľké veci, ktoré chce cez teba urobiť a aj ich urobí.