Zamyslenie na 32. nedeľu v cezročnom období: O múdrosti

Začnem múdrosťou iného človeka. Nasledujúci text je z knihy biskupa Roberta Barrona Slovo plné ohňa.

„Prvým darom Ducha je múdrosť, latinsky sapientia, grécky sophia. Múdrosť je poznanie s vysokým stupňom rozlišovania. Akvinský ju prirovnáva k výhľadu z vrcholka hory – mať múdrosť znamená vidieť veci z pohľadu Boha, ktorý je nad všetkým a preniká všetko. Väčšina z nás sa na život pozerá z úzkej perspektívy svojich vlastných túžob, potrieb a obáv, čo spôsobuje, že máme skreslený pohľad a zvykneme prehliadať vyšší poriadok, ktorý všetko zahŕňa a vysvetľuje. Keď sa Jób sťažuje Bohu na to, aké nespravodlivé je jeho utrpenie, Boh ho berie na dôkladnú cestu po vesmíre: predstavuje mu rytmy prírody, inštinktívne správanie tajomných zvierat a usporiadanie nebies. Vyťahuje ho z jeho egocentrického ponímania sveta a ukazuje mu miesto, z ktorého hľadí Boh a z ktorého vidno celý rad prepojených súvislostí. Boh je v tomto svojom snažení úspešný a Jób začína vidieť svoju vlastnú bolesť v inom kontexte. Môžeme povedať, že celé rozprávanie Knihy Jób vrcholí duchovným darom múdrosti – schopnosti vidieť veci, nakoľko je nám to možné, z nadhľadu."

Múdre panny videli viac ako nemúdre. V tom bol jediný rozdiel. Lebo olej mali všetky, len múdre ho mali dostatok. Múdre pozerali očami Boha a vedeli, že ženích môže meškať. Nemúdre pozerali len očami človeka: prišli na určenú hodinu, no s meškaním ženícha nepočítali... Aká maličkosť, no rozhodovala o veľkých veciach – múdre boli na hostine, nemúdre ostali za dverami.

Vedeli múdre panny, že sú múdre? Asi im to došlo až potom, ako sa nemúdre vrátili a nepustili ich na svadbu. Tak aj ty nemusíš o sebe vedieť, že si múdry, ale môžeš tak konať. Niečo sa môžeš naučiť metódou pokusu a omylu, niečo zo skúsenosti iných, no najviac môžeš získať modlitbou: „Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju" (Jak 1, 5).

Tu musím podotknúť, že táto Jakubova rada sa netýka prednostne študentov. Potom by sa nemuseli učiť. Týka sa života. Takého, aký žili múdre panny spomínané v dnešnom evanjeliu. A ten život spočíva v tom, že žijem blízko pri Bohu. Že mám jeho zmýšľanie, jeho pohľad na svet. A to sa dosahuje tým, že som s ním. On so mnou istotne je. No na to, aby som ja bol s ním, musím vynaložiť niekedy obrovské úsilie, lebo toľko vecí, udalostí či ľudí ma od Boha odťahuje. Nedokážem mať Boha vždy na prvom mieste. Ale on vie, že chcem byť s ním a verím, že mi v tom pomáha...

Neviem, či je toto múdry text. Ale žijem v nádeji, že niekomu pomôže urobiť celoživotné rozhodnutie: „Chcem byť múdry, preto idem bližšie k Bohu." Nech mu v tom pomôžu slová dnešného responzóriového žalmu: „Bože, ... už od úsvitu sa viniem k tebe..." (Ž 63).

Na stiahnutie

12.11. 2017.doc

Návrat späť