Zamyslenie na 31. nedeľu v cezročnom období: Poďme vyššie!

Tento text bude možno boľavý, ale dúfam, že aj plný Božieho pokoja podľa slov dnešného responzória: „Pane, zachovaj moju dušu v tvojom pokoji."

Vždy totiž, keď čítam texty o výčitkách prorokov starozákonným kňazom a Ježišových výčitkách farizejom a zákonníkom, prídu mi na um mnohé situácie zo života dnešných kňazov. Nemyslím na ich osobné zlyhania a pády, lebo je jasné, že kňazi sú presne takí hriešnici ako my ostatní. Ale myslím na neschopnosť mnohých kňazov viesť ľudí po Božej ceste. Naučili sa „prvopiatkovú" pastoráciu, vedia vysluhovať sviatosti, prípadne ešte robiť nejakú charitu, každý podľa osobných darov a schopností. Je to perfektná práca a zaslúži si pochvalu i uznanie. Ale na druhej strane je to žalostne málo. Ako túžobne čakám – dlhé roky –, že v oznamoch bude niečo také: „Príďte, budem vás učiť modliť sa. Príďte, budeme spolu čítať Sväté písmo. Príďte, budeme spolu pripravovať slávenie nedeľnej liturgie..." Prečo som to ešte nikdy nepočul? Lebo väčšina kňazov to nevie robiť. Ostali na úrovni neosobnej pastorácie. A robiť farské púte je oveľa jednoduchšie a možno aj vďačnejšie...

Problém je však aj na druhej strane. Koľkokrát som už počul, keď napríklad kňaz skúšal viac osloviť birmovancov: „Čo vymýšľa? Keď doteraz stačilo toto, prečo chce zrazu viac?" V ľuďoch sa stratil záujem o „niečo viac", lebo si myslia, že keď chodia v nedeľu do kostola a každý mesiac na spoveď, že to stačí. Ale to je len minimum toho, čo má byť náplňou života kresťana. Kde je jeho zodpovednosť za konkrétnu časť života Cirkvi? Pozná svoju úlohu a miesto v cirkevnom spoločenstve? A tak, keď príde do farnosti kňaz, ktorý chce niečo viac, veľmi skoro narazí na bariéru (pod)priemernosti a nezáujmu. A máme z toho začarovaný kruh.

Kňazi sa z neho dostávajú neraz tým, že vo farnosti robia len nevyhnutný servis a realizujú sa inde – možno v predošlej farnosti, možno v nejakom spoločenstve. A laici, ktorí chcú niečo viac, zas chodia na stretnutia mimo farnosti, chodia si dobíjať energiu na konferencie a chvály...

Prosím, nechápte ma zle, to všetko je dobré, je to tiež Boží dar, ale problém je v tom, že ako celok kresťanstvo u nás upadá, lebo tých, čo nemajú záujem o Božie veci, je čoraz viac. A je čoraz menej tých, ktorí ponúkajú možnosť učiť sa poznávať a milovať Boha.

Preto sú dnešné texty príležitosťou na spytovanie svedomia – pre kňazov i laikov. Kňazi: „Nerezignoval som a neúnavne ponúkam ľuďom možnosť učiť sa modliť, učiť sa poznávať Písmo, ponúkam možnosť aktívne pripravovať liturgiu? A ak neviem, čo s ľuďmi, mám odvahu priznať si to a hľadať niekoho, kto by ma to naučil?" Laici: „Prejavujem záujem ísť na hlbinu v modlitbe, v poznaní Písma a učenia Cirkvi? Poznám, prijal som a zodpovedne vykonávam svoju službu v miestnej cirkvi? Som priateľom s naším kňazom, dokážem ho povzbudiť, ale aj napomenúť?"

Keď som sa modlitbou a čítaním Svätého písma pripravoval na písanie tohto textu, mal som obavy, že bude vo mne niečo ako hnev či pocit bezmocnosti. Ale teraz, keď som ho dopísal, prežívam v sebe hlboký pokoj. Aleluja!

PS. Kto bude chcieť, cestu k ľuďom, schopným formovať iných, si nájde.

Na stiahnutie

5.11. 2017.doc

Návrat späť