Zamyslenie na 3. veľkonočnú nedeľu: „Ježiš žije!“

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b).

„Ježiš žije!"

S tuto zvesťou, s týmto výkrikom utekali emauzskí učeníci do Jeruzalema.

Tento výkrik si potrebujeme osvojiť aj my. Veď v čom inom by sme mali mať nádej? Ak Ježiš len zomrel a nič viac, tak sme najúbohejší z ľudí.

Ak Ježiš žije, tak máme skrze krst večný život a sme občanmi neba, hoci ešte žijeme na zemi.

Vieš si predstaviť skleslosť tých dvoch na ceste do Emáuz? Ja hej. Všade tma, nijaké východisko, len otázka: Načo ešte žiť? A vieš si predstaviť ich zmenu, keď spoznali Pána? Nadšenie, radosť, určite nechali nedojedenú večeru a utekali tam, odkiaľ ráno ušli. Tiež si to viem predstaviť. Steny môjho hrobu sa rozostúpili a zakúsil som vyslobodenie.

Akoby to bol akýsi cyklus v našom živote. Niečo s Pánom zažijeme, zvykneme si na to a nejaký čas ideme v sile toho zážitku. No potom sa ozve nespokojnosť, ktorá sa pýta: A to je všetko? Nič viac nebude?

Som presvedčený, že tá nespokojnosť je od Pána. Chce, aby sme vo svojom živote s ním stále rástli. Preto nám niekedy niečo zoberie, aby nás to donútilo zastaviť sa a preskúmať svoje vnútro, čo sa v ňom ozýva, po čom túži, čo mu chýba. Myslím, že vždy, keď sa mi niečo také stalo, som objavil, že chcem viac Ježiša...

Boh nám prostredníctvom štátu zobral účasť na Eucharistii. Ak by to v nás vyvolávalo len hnev a otázky, či na to majú právo (ako to neraz vidno v internetových diskusiách), ničím by sme sa nelíšili od pohanov, ktorým zobral napríklad chodenie po nákupných centrách. Keď nám Boh niečo zobral, tak má to v nás vyvolať očakávanie, čo nám pripravil, čím nás obdaruje nielen po skončení obmedzení, ale možno už dnes. Keď nám Boh niečo zobral, možno to bolo preto, aby sme viac po tom túžili, aby sme preskúmali, či naša účasť na svätej omši už nebol len zbožný návyk...

Emauzskí učeníci prežívali, že im zobrali Ježiša. Ale Boh im Ježiša znova dal. Živého, zmŕtvychvstalého. Toho istého, akého poznali v rokoch, keď s ním chodili. Ale osláveného.

Myslíš, že teraz má Boh pre nás pripravené niečo menej ako to, čo nám zobral? Nie, možno čoskoro opäť budeme na svätých omšiach. Ale na iných. Už tam nebudeme len ako plnitelia nejakej povinnosti, ale oslavujúci svedkovia Ježišovho víťazstva. Dúfam, že to tak bude aj v mojom živote.

„Ježiš žije!"

Na stiahnutie

26. 4. 2020.doc

Návrat späť