Zamyslenie na 3. veľkonočnú nedeľu: Hymnus vykúpených

„Keď Kristus nevstal, vaša viera je márna... Ale Kristus vstal z mŕtvych" (1 Kor 15, 17ab. 20a).

Hoci súvislosť žalmu a prvého čítania je na prvý pohľad zrejmá – vyslobodenie apoštolov z väzenia a prepustenie veľradou –, dnes ma akosi viac oslovila súvislosť medzi žalmom a Petrom z dnešného evanjelia. Ak si niekedy niekomu ublížil, možno aj nechtiac, iste poznáš pocit obavy zo stretnutia s tým človekom. Myslím si, že aj Petrovi kdesi v vzadu v hlave stále blikalo, že čo mu Ježiš povie, keď raz budú spolu. Či nevytiahne to, ako ho zaprel, či mu za to nevyčistí žalúdok. No Ježiš je iný ako my – nezameriava sa na zlyhanie, ale čaká od Petra vyznanie lásky. A po udalosti, o ktorej dnes v druhej časti evanjelia čítame, možno aj Peter si vyspevoval: „Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil" (Ž 30, 2).

A toto ma privádza k ďalšej súvislosti – tentoraz s čítaním z Knihy zjavenia. Obsahuje text, ktorý sa nazýva hymnus vykúpených: „Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať moc, bohatstvo a múdrosť, silu, česť, slávu a dobrorečenie" (Zjv 5, 12). Prečítaj si k tomu ešte predošlé verše (4, 11 a 5, 9 – 10) a budeš mať celý hymnus. Apoštoli sú natešení, žalmista spieva o vyslobodení, Ján počúva hymnus vykúpených, Peter sa raduje, že môže milovať Ježiša. Samé skvelé správy, ktoré aj nám dnes môžu dať mnoho dôvodov na radosť a spev.

Prečo? Lebo my sme tiež vykúpení. Aj ty. Ježiš aj pre teba zomrel na kríži a vstal z mŕtvych. Aj od teba – ako od Petra – nežiada nič, len vyznanie lásky. A vernosť tejto láske. Ochotu vstať pri zlyhaní. Pokánie. A radostný spev... Dokonca tanec: „Môj nárek si obrátil na tanec" (Ž 30, 12a).

Viem, svet nás pozýva k iným radovánkam: „Jedzme a pime, lebo zajtra umrieme" (1 Kor 15, 32). Alebo nám vyhadzuje na oči naše chyby a zlyhania a vyčíta nám, ako sa môžeme radovať, keď sme toľkokrát zlyhali. Nedajme sa oklamať. Naša radosť nevyplýva z toho, že sme skvelí (lebo nie sme), ale z toho, že sme vykúpení, oslobodení, že Boh nás miluje.

Ak ťa predsa len ovládajú výčitky či sklamanie viac ako radosť, prečítaj si toto: Legenda hovorí, že raz prišiel diabol k Bohu a hovorí mu: „Bože, ja ťa nechápem. Ľudia ťa stále urážajú, a ty im stále odpúšťaš. Ja som ťa urazil len raz, no mne nechceš odpustiť. Prečo?" A Boh odpovedal: „A prišiel si niekedy a povedal: ‚Ľutujem, odpusť‘?"

Si povolaný spievať hymnus vykúpených. Stačí vyznanie ľútosti a lásky, „aby ti moja duša spievala a nestíchla už nikdy. Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť" (Ž 30, 13).

Na stiahnutie

5. 5. 2019.doc

Návrat späť