Zamyslenie na 3. nedeľu v Cezročnom období: Zabulon a Neftali

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b).

Dve veci by som chcel z dnešných čítaní vyzdvihnúť. Prvou je záujem o odstrčených, zaznávaných, druhou je zmena zmýšľania.

Vieš, kde sú krajiny Zabulon a Neftali? Pre Židov to bolo okrajové územie, pohraničie, kde žilo mnoho pohanov, možno viac ako Židov. Kdesi na konci sveta. Prečo o tom hovorím? Lebo tam išiel Ježiš. Tam bol napríklad Kafarnaum. Teraz už iste vieš, kde sú spomínané krajiny.

Načo tam však Ježiš išiel, do takého zapadákova? Kvôli ľuďom. Tam niekde žil jeho budúci apoštol Peter. Tam bol stotník, ktorý im postavil synagógu. Boli tam ľudia, ktorí potrebovali počuť radostnú zvesť.

Dnes ťa chcem vyzvať, aby si sa na také miesto presťahoval. Nie, nemusíš sa baliť (som si istý, že ani Ježiš sa nebalil, veď nič nemal). Chcem, aby si sa k ľuďom, ktorí sú ďaleko od Ježiša, presťahoval svojím srdcom. Možno sú celkom blízko, v dome, v ktorom bývaš. Možno sú to tvoji susedia z jednej či druhej strany. Kolega v robote, spolužiak v škole. Hneď teraz si urob zoznam troch takých ľudí. Máš ho? Tak sa hneď teraz pomodli, aby k nim prišiel Ježiš: „Milovaný Ježiš, túžim, aby ťa títo traja ľudia (povedz ich mená) spoznali, aby zakúsili tvoju lásku a prijali ťa ako svojho Pána a Spasiteľa. Ďakujem, že máš o nich záujem. Prosím, splň túto moju prosbu." A daj sa k Ježišovi k dispozícii, lebo možno sa k tým ľuďom dostane len tak, že im ho vo svojom srdci a svojím slovom či konaním donesieš ty.

A potom si nechaj svoje srdce v tých končinách, pri ľuďoch, za ktorých si sa pomodlil a dúfam, že ešte často pomodlíš. Kiež by im zažiarilo svetlo!

A druhá vec je zmena zmýšľania. Ježiš k nej dnes vyzýva slovami: „Robte pokánie!" Nám sa s touto výzvou často spája pôst či spoveď, možno vážna tvár. No tieto slová znamenajú vo svojej podstate niečo iné – zmeňte zmýšľanie! Je ľahké raz za čas sa vyspovedať. Ako často však ľudia konštatujú, že celý život sa spovedajú z tých istých hriechov. Ale pokúsili sa niekedy zmeniť zmýšľanie? Teda nie bojovať proti konkrétnemu hriechu, ale zmeniť svoj postoj voči Bohu. Postaviť Boha do centra svojho zmýšľania, nenechať ho niekde na okraji (v zapadákove), kde Boh ma akože zaujíma ráno a večer a v nedeľu a na veľké sviatky.

Buď si istý, že keď postavíš Boha do centra svojho života, tvoje hriechy, z ktorých sa spovedáš celé roky, sa možno veľmi rýchlo stratia. A nahradia ich nové, o ktorých si predtým ani nepočul. Uvediem príklad. „Nemodlil som sa ráno a večer." Tento hriech zmizne. Namiesto neho sa objaví: „Ráno som sa vôbec neobrátil k Bohu a dal som mu najavo, že chcem ten deň prežiť bez neho. Večer som s Bohom vôbec nehovoril, lebo som si myslel, že som ten deň prežil dobre vlastným úsilím. Na miesto Boha som postavil seba." Vnímaš ten rozdiel? Prvé hovorí o porušení nejakého nepísaného pravidla, druhé o zanedbaní lásky a pýche spoliehania sa na seba... Keď sa budeš najbližšie pripravovať na spoveď, skús svoje hriechy vyjadriť vzťahovo a uvidíš, ako to tebou zatrasie a zmení ťa.

Takže dve veci – záujem o ľudí, o ich večný život, a zmena zmýšľania. Neboj sa, Boh je mocný a uskutoční dobré dielo, ktoré v tebe začal (pozri Flp 1, 6).

Na stiahnutie

26. 1. 2020.doc

Návrat späť