SK | DE | EN
mapa stránok | RSS

Facebook RSS Google+ Twitter YouTube

aby všetci vedeli, že sa začal jubilejný rok. Na jednej strane to znamenalo prejaviť obrovskú dôveru Bohu najmä v tom, že v tom roku sa nič nesialo a žilo sa z toho, čo sa urodilo samé. Ale aj z toho, že Boh prisľúbil, že predtým dá úrodu na tri roky (pozri k tomu 25. kapitolu Knihy Leivitikus)! Na druhej strane to znamenalo konať – odpustiť všetky dlhy, prepustiť všetkých otrokov – Izraelitov a vrátiť domy v dedinách a pôdu, ktoré mal niekto v prenájme. Nastal čas milosrdenstva.

V utorok pápež František otvoril mimoriadny jubilejný rok – Svätý rok milosrdenstva. Aj mi je ľúto, že po celom svete v ten deň nezneli trúby, aby tak všetci – veriaci i neveriaci – vedeli, že nastal mimoriadny čas, čas milosrdenstva.

Čo však tento rok pre nás znamená? Prečo ho Svätý Otec vyhlásil? Prečo tak naliehavo žiada, aby sme sa celým srdcom usilovali naplno ho prežiť?

Túto stredu pri audiencii to Svätý Otec veľmi jasne vysvetlil. „Cirkev potrebuje tento výnimočný okamih. Nehovorím: Pre Cirkev je dobrý tento výnimočný okamih... Nie, nie! Hovorím: Cirkev potrebuje tento výnimočný okamih. V našej dobe veľkých zmien je Cirkev pozvaná, aby zo svojej strany ponúkla osobitný prínos a dala tak svetu najavo znaky Božej prítomnosti a blízkosti. A Jubileum je príhodným časom pre všetkých nás, aby sme kontemplovali Božie milosrdenstvo, ktoré prevyšuje každú ľudskú obmedzenosť a ožaruje temnotu hriechu, a aby sme sa tak mohli stať jeho presvedčivejšími a účinnejšími svedkami."

Takže máme kontemplovať Božie milosrdenstvo, aby sme lepšie videli vlastnú potrebu prijímať ho. Svätý Otec uvádza, že čím viac vidíme Ježiša ako obraz Božieho milosrdenstva, tým viac si môžeme uvedomovať, že sme hriešnici, ktorí to milosrdenstvo potrebujú. A tak nás pozýva putovať k Svätým bránam v našich katedrálach a ďalších kostoloch, aby sme mohli byť uzdravení z následkov hriechu.

No to je len jedna stránka. Pápež totiž ďalej hovorí, že prijatím milosrdenstva sa máme stať „jeho presvedčivejšími a účinnejšími svedkami". Rozumieš, o čo ide? Ty s uzdraveným srdcom dokážeš vidieť ľudskú biedu okolo seba a prejavovať milosrdenstvo tým, že pomôžeš núdznym.

Myslím si, že tu narážame na problém – väčšinou núdznych okolo seba nevidíme či nechceme vidieť, lebo „to je jeho vec". Alebo sme natoľko pohodlní, že si „nechceme zašpiniť ruky". Ale vieš, čo je Cirkev, ktorej si členom? Je to zhromaždenie ľudí, ktorí sa navzájom milujú tak, že „medzi nimi nebolo núdzneho" (Sk 4, 34). Pozri sa na svoju farnosť a pritom si pomaly čítaj zoznam skutkov telesného a duchovného milosrdenstva. Som si istý, že takmer ku každému skutku sa ti v tvojej farnosti, dokonca v tvojej rodine vynorí tvár človeka, ktorý do tej kategórie spadá. Ak prijímaš Božie milosrdenstvo, ak chodíš na spoveď, tak ani jeden z tých ľudí ti nesmie byť a ostať ľahostajný. Za jedného sa môžeš modliť, osamotenému môžeš odniesť obed, chorého môžeš navštíviť, pochybujúceho môžeš posilniť, nevedomého poučiť, blúdiaceho napraviť na správnu cestu, hriešnika priviesť k pokániu, utrápeného potešiť...

Už rozumieš, o čo ide Svätému Otcovi? Prijímať milosrdenstvo a dávať milosrdenstvo. Je to naliehavé volanie, je to výzva do boja, je to trúbenie, ktoré nás má zobudiť z letargie či ľahostajnosti.

Možno si povieš, že čo už môže nejaké milosrdenstvo v dnešnom svete pomôcť? Pápež na túto námietku povedal: „Túžim po tom, aby sa v tomto Svätom roku každému z nás dostalo skúsenosti Božieho milosrdenstva, aby sme sa stali svedkami toho, ‚čo sa mu najviac páči‘. Je naivné veriť, že by vari toto mohlo zmeniť svet? Áno, ľudsky povedané je to bláznovstvo, ale to, ‚čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia‘ (1 Kor 1, 25)."

Staň sa v tomto Svätom roku Božou hlásnou trúbou. Začni tým, že sám budeš vedome vyhľadávať Božie milosrdenstvo pre seba ľútosťou, spoveďou, putovaním k Svätej bráne. A pokračuj tým, že budeš konať skutky milosrdenstva. Tvoje konanie má byť tým „trúbením". Ak bude potrebné, pridaj slovo svedectva...