Zamyslenie na 29. nedeľu v cezročnom období: Dávaním bohatneš

Asi nás prekvapí, keď spojením dnešného evanjelia a prvého čítania zistíme,

že ako príklad dávania Bohu, čo je Božie, nám Cirkev v čítaní z Knihy proroka Izaiáša dáva pohana. Vladára Kýra. Boh ho ako pohana povolal k úlohe prepustiť Izraelitov z babylonského zajatia. A on ju splnil. A ako! Stačí si prečítať prvé verše Knihy Ezdráš.

Kýros nepoznal Boha Izraela. Ale keď dostal úlohu, čestne a ochotne ju splnil. Iste, nepoznáme všetky historické okolnosti prepustenia Izraelitov, ale veríme, že Boh je Pánom dejín, takže všetky okolnosti riadil tak, aby sa splnili proroctvá o ich návrate zo zajatia.

Keď si pozorne prečítaš Kýrov výnos, zistíš, že neplnil Božiu vôľu nevedomky. Z textu jeho listu vyplýva, že Boh mu svoju vôľu dal jasne poznať, dokonca sa nejako dal poznať aj on sám. Ako si ináč vysvetliť, že dokonca vrátil nádoby, ktoré boli do Babylonu zavlečené z Jeruzalema, a prikázal aj znovu postaviť chrám?

Veľmi sa mi páči táto pedagogika Cirkvi. Ak by totiž ako príklad plnenia Božej vôle do prvého čítania vybrala nejakého starozákonného svätca či proroka, možno by sme s takým napätím nepočúvali tieto texty, lebo by sme si vraveli: „Veď to bol svätý muž, on ani nemohol ináč." No Kýros bol pohan, mohol si povedať, že musí chrániť záujmy svojej ríše a jej bohatstvo (ako to robia možno všetci politici). Ale on prepustil zajatcov, vrátil vojnovú korisť a dovolil obnoviť kultové miesto. Koľká veľkodušnosť! A zároveň aj poslušnosť pre Kýra neznámemu Bohu...

Pre nás veriacich chcem zdôrazniť ešte podstatný rozdiel medzi dávaním Bohu a dávaním cisárovi, teda štátu. Cisár si svoje zoberie, má na to – ak treba – donucovacie prostriedky. Boh nás nenúti. Boh čaká. Lebo chce, aby naše darovanie (sa) bolo prejavom našej lásky k nemu.

Ak však niekedy vnímaš, že Boh ti niečo berie, buď si istý, že ti chce dať niečo lepšie. V každom prípade ti chce dať seba. A ak budeš mať Boha, čo viac ti treba?

Na stiahnutie

22.10. 2017.doc

Návrat späť