dokonca aj vzorne zachováva Desatoro, no vyzerá to tak, že nemá múdrosť. Ježiš na neho hľadí s láskou (pamätáš sa, čo sa stalo, keď sa Ježiš milosrdne pozrel na Léviho?), no on to nevidí, on vidí svoje zlato.
Naopak, čítanie z Knihy múdrosti predstavuje človeka, ktorý si múdrosť cení nad drahokamy, o zlate a striebre ani nehovoriac – tie sú len trochou piesku, blatom (porov. Múd 7, 9).
Aby sme sa vedeli správne rozhodovať – vybrať si medzi konaním bohatého mládenca a postojom múdroslovného autora –, ako odpoveď na tieto texty nám Cirkev ponúka slová 90. žalmu, verše 12 – 17, modlitbu, aby sme našli múdrosť srdca (v. 12). Cirkev totiž vie, že s múdrym postojom k životu mnohí máme problém.
Preto cesta k takejto múdrosti vedie cez priznanie si, že ju nemám. Že sa niekedy správam ako ten bohatý mládenec. Nevidím Ježišov láskyplný pohľad, ktorý má moc zmeniť ma, lebo... čosi mi bráni takto vnímať Ježiša. Strach, obavy, pýcha, sebestačnosť, nezávislosť...
A nemám ju aj preto, lebo mi chýba modlitba o múdrosť. Úplne. Nepamätám, kedy som sa naposledy modlil o múdrosť, hoci z Božieho slova viem, aká je to dôležitá modlitba (Jak 1, 5). Pritom vnímam, ako ma ňou Boh zahŕňa zakaždým, keď ju potrebujem. Kedy som sa mu naposledy za to poďakoval?
Musím nastúpiť cestu k náprave. Je veľmi jednoduchá. Budem sa učiť vnímať Ježišov pohľad plný lásky – napríklad častejším pozeraním sa na kríž – a modliť sa o múdrosť. Skúsim túto prosbu vložiť do svojej rannej modlitby.
Môj Ježiš, ako sa dnes na mňa pozeráš po napísaní tohto textu? Zdá sa mi, akoby si hovoril: „Konečne dostal rozum a prestal sa spoliehať na seba..." Ďakujem ti za tvoje milosrdenstvo, ktorým ma neustále zahŕňaš. Ďakujem ti za múdrosť, ktorú mi dávaš vždy, keď sa stretávam s ľuďmi, ktorí hľadajú tvoju tvár. Ďakujem, že mi aj cez dnešné texty ukazuješ, ako veľmi ma miluješ – dávaš mi všetko potrebné, hoci tak málo ťa o to prosím. Neviem, či to dokážem zmeniť. Pokúsim sa. Prosím, prijmi túto moju biedu a prebuď vo mne aspoň stálu vďačnosť za to, že môžem žiť s tebou.