A tá sa nikdy neskončí. Nie je to nádherná perspektíva pre každého, kto miluje Boha?
Čo môžem urobiť, aby bol záver takýto? Žiada sa odo mňa len jedno – mať svadobný odev. A to je jednoduché – milovať Boha a blížneho. Robiť iným to, čo chcem, aby iní robili mne. Milovať a byť milovaný. Keď si tieto princípy rozmením na drobné a mám ich v srdci pri každom konaní či hovorení, Pánova vinica v mojom živote bude prinášať bohatú úrodu a hostina bude istá!
Vlastne hostina je úplne istá – lebo na jej príprave pracuje sám Boh! Neistá je len moja účasť na nej. Potrebujem si preto skontrolovať, či mám svoje svadobné rúcho oblečené, či je čisté, či ho nemám náhodou založené niekde v skrini, zahádzané mnohými inými šatami, ktoré používam radšej ako to svadobné.
Čo môže byť tými inými šatami? Oblečenie zlodeja. Oblečenie klamára. Oblečenie smilníka. Oblečenie pijana. Oblečenie chlipníka. Oblečenie lenivca. Oblečenie lakomca. Oblečenie strachu. Oblečenie pýchy... Iste si vieš predstaviť iných, úplne konkrétnych ľudí v takom oblečení. Aspoň mne pri písaní prichádzali na um niektorí ľudia. No nemáš aj ty také vo svojom šatníku?
Dnes je čas všetky tie oblečenia vyhodiť a spáliť. V ohni Božieho milosrdenstva. Vyznaním, pokáním, ľútosťou, sviatosťou zmierenia. A obliecť si svadobné rúcho čistoty a pravdy, dobrotivosti a láskavosti, radosti a pokoja... (pozri Gal 5, 22 – 23). Potom zakúsiš, že na tú záverečnú hostinu sa začínaš tešiť a možno sa jej nebudeš vedieť dočkať. Smrť sa pre teba stane vytúženou kamarátkou, lebo ti zabezpečí radostný život s Bohom...
Kiežby sa všetky naše hostiny na zemi aspoň trochu podobali na tú, ktorá je pre nás pripravovaná na konci vekov, keď „budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní" (Ž 23, 6). A vieš, ktorá sa na tú záverečnú najviac podobá? Eucharistická. Tým, že je to stolovanie s Ježišom. No povedz, nie je slávenie každej svätej omše najlepším nácvikom nosenia svadobných šiat?
Aké šaty zoberieš najbližšiu nedeľu na svätú omšu?