Zamyslenie na 27. nedeľu v cezročnom období: Nárek a nádej

Milovaný Majiteľ vinice, prečo? Prečo si rozbúral ohradu svojej vinice, diviak lesný ju rozrýva a pasie sa na nej poľná zver (Ž 80, 13a. 14)?

Chytá ma hrôza, keď čítam slová proroka a dostávam odpoveď: „Keď som čakal, že urodí hrozno, prečo urodila plánky?" (Iz 5, 4b). Ako to, že tvoja pestovaná vinica, tak dobre obrobená, urodila plánky? Vari si zasadil nedobré ratolesti?

Nie, milovaný Pane, to nie ty si pochybil, ale my sme splaneli. Bolestne som si to dnes uvedomil pri čítaní výzvy svätého Pavla: „Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne!" (Flp 4, 9). Pavol sa dáva za príklad, ktorý treba nasledovať. Aj aj patrím Bohu, usilujem sa milovať ho, no kto v našej farnosti vie, ako žijem? Kto má záujem žiť tak ako ja? Neviem asi o nikom. Lebo som individualista, robím málo pre to, aby ľudia okolo mňa videli, ako žijem s tebou. Žijem si svoje skryté kresťanstvo, pričom úloha byť svedkom, aby ľudia videli moje dobré skutky a oslavovali Otca (Mt 5, 16) ma vôbec neláka, hoci je to jedna z najdôležitejších úloh, ktoré si dal svojim deťom. Spohodlnel som. Čiže splanel.

Pane, dnes ťa prosím, aby si mi zmenil srdce. Daj mi, prosím, schopnosť plakať nad ničením tvojej vinice. Ale tiež príležitosti ukazovať svojím životom, že som tvoj, že si mojou láskou, že nechcem nič iné, len teba. A tak tvoju vinicu zušľachťovať...

Keď toto píšem, pripomínaš mi, že predsa len tento týždeň mohol niekto vidieť, že si pre mňa prvý a najdôležitejší. Bol som kupovať nejaký materiál, pár vriec. Skladník, môj známy, mi ponúkol, že mi na vozík vrece prihodí, len tak, zadarmo, „ako kamarátovi". Pokušenie bolo na svete. No ty si bol pri mne, Milovaný, a tak som dokázal povedať, že nechcem, že nebudem kradnúť. A s úsmevom som dodal: „Vieš, aj tak by som musel ísť na spoveď a tiež za tvojou vedúcou, aby som nahradil škodu a to vrece navyše zaplatil." Milovaný, prosím, aby tomuto známemu moja vernosť tebe pomohla vidieť ťa v novom svetle. Nech to pomôže opraviť aspoň jednu dieru v plote tvojej vinice...

Viem, Milovaný, že aj dnes sa staráš o svoju vinicu, o svoju Cirkev. Verím, že nás nikdy nedovolíš skúšať nad naše sily, ale vždy ukážeš cestu, ako prekonať chvíle, keď sa zdá, že všetko je spustošené a niet nádeje. Lebo si to sľúbil a my ti veríme.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Na stiahnutie

8.10. 2017.doc

Návrat späť