Zamyslenie na 25. cezročnú nedeľu: Rozhovor

„Mňa si vybral ako prvého!" „Hej, ale mne povedal, že budem prvý!" „Chlapci, to je pekné, ale ja som jeho milovaný učeník!"

„No len nevyskakujte, mne najviac dôveruje, zveril mi naše spoločné peniaze." „Ale mne povedal, že som pravý Izraelita, v ktorom nieto lesti!" „Páni, ale ja som jeho bratranec!"...

Vedel by si priradiť k týmto vetám mená Ježišových učeníkov? Títo budúci svätci zmýšľali ako obyčajní ľudia. Ako ty alebo ja. Chcieť byť väčší, dôležitejší, prvý, vyznamenaný, povýšený... Táto túžba je kdesi v nás hlboko zakorenená. A je to dobrá túžba, len ju potrebujeme zvládať a usmerňovať. Pamätáš si, čo odpovedal svätý Tomáš Akvinský na Ježišovu pochvalu, že veľmi dobre o ňom písal, i otázku, že čo za to chce? „Teba, len teba, Ježiš!" A čo napísal svätý Pavol? „Vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista" (Flp 3, 8).

„Choď a rob aj ty podobne" (Lk 10, 37). Postav Ježiša na prvé miesto a nepozeraj sa, či si druhý, tretí, tisíci, miliónty... To nie je dôležité. Dôležité je mať Ježiša na prvom mieste. Nie Ježiša imaginárneho, ale prítomného v človekovi, s ktorým práve si, na ktorého myslíš, o ktorom hovoríš, za ktorého sa modlíš, za ktorého sa možno nechceš či nedokážeš modliť...

„O čom ste sa zhovárali cestou?" (Mk 9, 33). Táto otázka mi celý týždeň, ako si v srdci dávam dokopy myšlienky na tento text, vyvoláva otázniky vo svedomí. O čom sa s ľuďmi najčastejšie zhováram? Vynorila sa mi pritom v mysli spomienka na knihu poľského spisovateľa Romana Brandstaettera Jezus z Nazaretu. Autor, pôvodom žid, v ňom opisuje, ako asi vyzeral život v typicky židovskej obci v Ježišovej dobe. Večer sa na námestí či pri bráne postretávali chlapi a rozprávali sa... o očakávanom mesiášovi. Hádali sa o výklade rôznych výrokov z Písma. A aj keď hovorili o gazdovaní či obchodovaní, ich rozhovor sa takmer vždy dostal k Bohu. Viem, je to „len" román, ale hlboko inšpiratívny.

O čom sa najradšej rozprávam? O počasí, športe, politike, varení, seriáloch...? Na tom nie je nič zlé (ak sú to rozhovory v pravde a vzájomnej úcte), len nech vždy nejako skončia pri milovanom a milujúcom Bohu. Ináč totiž skončia v beznádeji a prázdnote sveta, v ktorom žijeme.

Boh je v našom svete prítomný, živý. Naše zmýšľanie, rozprávanie i konanie ho má zviditeľniť. Komu dnes takto zjavíš Ježiša?

Na stiahnutie

20. 9. 2015.doc

Návrat späť