Zamyslenie na 24. nedeľu v Cezročnom období: Hnevaj sa, ale nehreš

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b).

Kdesi v Liturgii hodín (breviári) je text, ktorý hovorí o situácii, keď ma niekto vykričí, napomenie, niečo mi tvrdo vyčíta. Autor hovorí, ako si zachovať pokoj a ako k tomu pristupovať. Ak má ten človek pravdu, mám konať pokánie za svoje zlyhanie (a, samozrejme, napraviť, čo sa dá). Ak má čiastočnú pravdu, mám konať pokánie za všetky podobné zlyhania vo svojom živote. A ak pravdu nemá, mám konať pokánie, lebo určite som niekedy v niečom zlyhal, teda výčitku či napomenutie si určite zaslúžim.

Možno však povieš, že ako sa nenahnevať, keď obvinenie nie je pravdivé? Nuž hnevať sa môžeš, ale neprechovávaj v srdci nenávisť, nekuj pomstu, nezmýšľaj o tom človeku zle. Hnev je prirodzená vlastnosť človeka (aj Boha – pozri do Písma, kde sa píše o Božom hneve), hnev sám osebe nie je hriešny. Hriešne môže byť naše konanie pod jeho vplyvom. Preto Pavol píše: „Hnevajte sa, ale nehrešte!" (Ef 4, 26).

Mne osobne dve veci pomáhajú zvládať hnev tak, aby som pritom nehrešil – dobrorečenie Bohu a život pre iných. Prvé nám odporúča žalmista (Ž 103), druhé apoštol Pavol: „... nik z nás nežije pre seba" (Rim 14, 7). Ak si počas dňa nájdem čas na oslavu Boha, na vyjadrenie vďačnosti za mnoho vecí, ktoré mne či ľuďom okolo mňa alebo všeobecne ľudstvu v daný deň dal, len ťažko ma schváti hnev, ktorý by viedol k hriechu. Ak je môj život zameraný na hľadanie spásy a večnosti pre ľudí okolo mňa, sotva sa budem rozčuľovať nad tým, že niekto niečo povie na moju adresu.

Iste, veľa závisí od povahy. Ale v tomto ma kedysi dávno povzbudil príklad svätého Františka Saleského. Keď bol už biskupom Ženevy, prišiel za ním nejaký šľachtic a dosť grobiansky a arogantne od neho čosi chcel. František s ním jednal veľmi pokojne a bez náznaku akéhokoľvek rozčúlenia. Keď šľachtic odišiel, biskupov tajomník sa ozval: „Otec biskup, čo ste netresli päsťou o stôl a nevyhnali toho človeka?" A František odpovedal: „Dvadsať rokov bojujem so svojou vznetlivou povahou. A teraz si celé svoje úsilie pokazím pre nejakú hlúposť?"

Nuž nekaz si život hnevom, ktorý zožiera srdce. Nech je tvoj hnev Božím hnevom – bolesťou na hriechom (svojím či cudzím) a nech ti dodáva silu zmeniť svet okolo teba – a tiež teba samého – k lepšiemu.

Na stiahnutie

13. 9. 2020.doc

Návrat späť