Zamyslenie na 23. nedeľu v cezročnom období: Vzchop sa!

Keď sa pozrieme na tri dnešné čítania (prvé, žalm a evanjelium) ako celok, dostaneme jasný obraz, čo to znamená niekomu povedať:

„Vzchop sa!" (porov. Iz 35, 4). Spomínané texty sú naplnené konkrétnym konaním Boha, ktorý ochotne a neúnavne odpovedá na naliehavé potreby človeka. Stačí si vypísať prídavné mená, ktoré sa v textoch objavujú: malomyseľný, slepý, hluchý, chromý, nemý, vyprahnutý, žíznivý, utláčaný, hladujúci, skľúčený, spravodlivý (zdá sa, akoby toto slovo do tohto zoznamu nepatrilo, ale vari nemá spravodlivý množstvo trápení?), hluchonemý, spútaný. A k tomu pár podstatných mien: cudzinec, sirota, vdova. Na tieto všetky bolesti existuje odpoveď: Boh „sám príde a spasí vás" (Iz 35, 4). A táto odpoveď sa uskutočnila v Ježišovi Kristovi! Toto musíme povedať, keď chceme, aby sa niekto vzchopil.

Možno si povieš: „No a čo? Ježiš je dávno preč a zasa je všetko po starom." Vedz, že Ježiš nie je preč. „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta" (Mt 28, 20). Ten Ježiš, ktorý žil na zemi ako človek pred dvetisíc rokmi, je živý a žije s nami, pripravený kedykoľvek dať nám to najlepšie, čo potrebujeme pre život tu na zemi aj pre večný život.

V čom je teda problém? Okrem iného aj v tom, že si myslíme, že my vieme lepšie ako Boh, čo je pre nás dobré. Len si všimni, koľko nespokojnosti je v tebe (i v ľuďoch okolo teba). A prečo? Pre hlúposti – lepší mobil, väčší televízor, výkonnejšie auto, pevnejší plot, viac automatiky v dome, fejsbúk (vraj takto sa môže prepisovať známe slovo facebook)... A tak sa zháňajú, vybavujú, zariaďujú, klikajú, ale na Ježiša zabúdajú. Tým nechcem povedať, že niečo z toho, o čo sa snažíme, je hneď zlé, ale problém je, že dávame tomu prednosť pred životom s Ježišom. Potom sme malomyseľní a nespokojní, lebo stále niečo potrebujeme.

A čo v skutočnosti potrebujeme? Byť s Ježišom, rozprávať sa s ním, počúvať ho, milovať ho, prijímať ho. Všetko ostatné by som mal robiť len vtedy, ak to môžem robiť s ním. Pozor: aj dobré veci môžu byť zlé, ak ich robím bez Ježiša!

Takže sa nám treba vzchopiť a znovu zamerať svoju pozornosť na Ježiša. On je skutočne riešením všetkých našich problémov, hoci to môže znieť ako fráza. Môžeš sa o tom presvedčiť. Vieš, ako rýchlo sa vráti pokoj do tvojho života, ak budeš mať čas na rozhovor s Bohom, na jeho slovo vo Svätom písme, na stretnutia s Ježišom pri slávení sviatostí, ak budeš vidieť a milovať Ježiša v trpiacich, chudobných, ubolených (tu je spojitosť s druhým čítaním z Jakubovho listu)? Že nevieš? Nuž ak to dnes začneš robiť, tak už dnes zakúsiš Boží pokoj.

P.S. Viem, že som zúžil problémy na jednu oblasť – na materiálne veci. No možno máš problémy so zdravím, so vzťahmi, so samotou, s prácou... Dosaď si do textu proroka Izaiáša (Iz 35, 4-7b) svoj najväčší problém a uvidíš cestu. Nechaj sa doviesť k Ježišovi ako hluchonemý v evanjeliu (Mk 7, 31 – 37) a dovoľ mu, aby sa ťa dotkol, aby vyslovil slovo uzdravenia. Vari sa tak nemodlíme v každej svätej omši: „Poveď len slovo a duša mi ozdravie"? Modli sa to aj za tých, čo ti ubližujú...

Na stiahnutie

9. 9. 2018.doc

Návrat späť