Zamyslenie na 23. cezročnú nedeľu: Cudzie hriechy

Ej, dnešné liturgické texty Božieho slova kladú také jednoznačné požiadavky, až sa mi žiada vykrútiť sa z písania o nich. Veď ich nedokážem naplniť. Tak čo môžem písať iným?

A predsa ma k tomu Pán vedie. Tak ber, prosím, nasledujúce písmenká ako slová, ktoré píše hriešnik hriešnikovi...

Skutočné napomínanie je dnes v Cirkvi vzácny jav. Prečo si to myslím? Pre zlo, ktoré okolo seba vidím a ktoré nik (ani ja :-( ) nerieši. A pre naše zatvorené oči aj ústa. Hej, neraz počujem veľa kriku, aj keď niekedy jemnými slovami (rodičia na deti, mladí medzi sebou, kňazi z kazateľníc...), ale takmer vždy to je krik, keď kričiaci niečo v sebe nezvládne a potom rieši situáciu hnevom a výčitkami. Písmo však jasne hovorí, kedy máme napomínať: „Ak sa brat prehreší..." (Mt 18, 15). Teda nie vtedy, keď sa mi nepáči jeho konanie, ale keď koná proti Božiemu zákonu, keď koná proti prikázaniu lásky. Vidíš, priestor na napomínanie (a aj prípadný krik) sa nám poriadne zužuje. Musí ísť o situáciu hriechu. Skutočného hriechu, nie nejakého môjho zdania. Vidíš, že kamarát podvádza manželku? Napomeň ho! Vidíš, že mladí žijú bez sviatostného manželstva? Napomeň ich! Vidíš, že kňaz žije v prepychu? Napomeň ho! Vidíš, že matka nahovára dcéru na potrat? Napomeň ju! Vidíš, že chlap kradne z roboty materiál? Napomeň ho! Vidíš, že syn či manžel pozerá pornografiu? Napomeň ho! Nech však tvoje napomínanie vždy predchádza modlitba!

Ale nehádaj sa ani nekrič, keď niekto robí veci ináč ako ty. Ak si presvedčený, že tvoj spôsob je lepší, poraď, ale nenapomínaj ani nekrič. Koľko rodičov práve toto nezvláda, neraz už pri dospelých deťoch...

K tomu, aby sme mohli napomínať, jednoznačne potrebujeme dar rozlišovania a poznanie Božích zákonov, učenia Cirkvi. O to prvé sa máme každodenne modliť a to druhé máme získavať štúdiom, učením sa.

Vedel by si jasne a stručne podľa učenia Cirkvi vysvetliť, čo je zlé napríklad na antikoncepcii či umelom oplodnení? Prečo tieto spôsoby ako tí, čo milujú Ježiša, odmietame? Nestačí o niečom povedať, že „to nesmieš, lebo je to hriech". Tak sa totiž vytvára obraz Boha (a aj Cirkvi), ktorý len tak z nejakého rozmaru čosi zakazuje, oberá človeka o radosť či rozkoš. No my vieme, že Boh práve naopak – túži, aby bol človek šťastný a prežíval radosť už tu na zemi. Ak niečo označuje ako zlé, nedovolené, nestačí len slepá viera, ale treba aj vedieť, prečo je to „niečo" zlé.

Ako môžeš také poznanie získať? Ideálne je spojiť viac ciest – štúdium, stretávanie sa s ľuďmi, ktorí ti to vysvetlia, rozhovory, účasť na katechézach... Viem, stojí to čas a ty ho nemáš nazvyš. Nevenuješ však čas hriešnym veciam, napríklad keď sleduješ niektoré televízne programy (nekonečné seriály či hlúpe „farmy"), ak čítaš bulvárnu tlač (že ktorú? napríklad Nový čas, všetky Plus...)? Že čo je na tom hriešne? To, čo to s tebou robí – mení sa tvoje zmýšľanie na zmýšľanie sveta, nie Ježiša Krista! Prestaň to robiť a začni sa venovať Božím veciam.

Pomaly nastáva čas jesenných prác a zbožný aj bezbožný budú voziť hnoj a orať svoje polia. Obaja robia to isté. Aký je medzi nimi rozdiel? Zbožný buduje Božie kráľovstvo a v rámci toho sa stará o svoje brucho (veď je prikázanie „nezabiješ"). Bezbožný sa len stará o svoje brucho („jedz, pi, veselo hoduj" – Lk 12, 19). Buď zbožný pri všetkom, čo robíš, a nebude ťa treba napomínať. Dostaneš dar rozoznávania a budeš bezbožnému (aj napomínaním) pomáhať, aby sa aj jeho práca s hnojom stala budovaním Božieho kráľovstva.

Láskavý Otče, ty si nás skrze svojho Syna vykúpil a prijal za svoje milované deti; s otcovskou láskou sprevádzaj všetkých, čo veria v Krista, aby dosiahli pravú slobodu a večný život. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Na stiahnutie

7. 9. 2014 A4.doc

Návrat späť