SK | DE | EN
mapa stránok | RSS

Facebook RSS Google+ Twitter YouTube

Nech už ich pohnútky boli akékoľvek, robili niečo, čo máme robiť aj my – bedlivo pozorovať Ježiša: čo hovorí, čo robí, ako sa správa. A potom konať podobne.

A čo robí Ježiš v dnešnom evanjeliu? Tiež pozoruje správanie sa ľudí. Jeho pohnútky sú však iné ako farizejov. Vníma a prináša poučenie, usmernenie.

V Liste Hebrejom je text, ktorý som sa učil naspamäť niekedy pred tridsiatimi rokmi: „Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom" (10, 24). Ježišovo konanie je verným naplnením tohto pravidla. Vidí správanie sa ľudí, ktoré im môže priniesť poníženie. Veď kto by chcel zažiť, ako ho z popredného miesta presúvajú pred očami všetkých na koniec stola? Ježiš im (aj nám) ukazuje cestu, ako sa tomu vyhnúť.

Niekto si však môže povedať, že je to tak trochu divadlo, možno prejav skrytej túžby zažiť povýšenie pred všetkými. Iste, môže sa stať, že sa v nás objaví aj také zmýšľanie. No vyliečiť z toho nás môže Kniha Sirachovho syna, zbierka mnohých múdrych rád, odpozorovaných zo života: „Čím si väčší, tým buď pokornejší a nájdeš milosť u Boha" (3, 20). Ako bude rásť naša veľkosť (svätosť), tak bude rásť aj naša pokora, lebo budeme vedieť, že všetko, doslova všetko je Boží dar...

Pozorovanie druhých môže mať aj jeden zádrheľ (taký farizejský) – že namiesto toho, aby sme pozorovaného (i seba) pobádali k láske a k dobrým skutkom, budeme sa venovať ohováraniu a posudzovaniu. Avšak toto nebezpečenstvo zneužitia pozorovania ľudí okolo seba nás nesmie odradiť. Ako ináč budeme povzbudzovať a prijímať povzbudenie?

Vidíme teda, že texty Svätého písma sa netýkajú len modlitby či liturgie, ale nášho každodenného života. Osobitne múdroslovné knihy Starého zákona sú zbierkami stáročiami overenej životnej múdrosti. Iste nevznikali tak, že si ich pisateľ sadol a písal, čo mu diktoval tajomný hlas v jeho srdci. Sú knihami múdrosti odpozorovanej zo života. A platí dávna pravda, že múdry človek sa učí na chybách iných. A tiež na múdrosti iných. Tak prečo tento týždeň nevenovať učeniu sa podľa Písma? Aj v tomto duchu môžeme napĺňať olympijské motto citius, altius, fortius – rýchlejšie, vyššie, silnejšie. Rýchlejšie napredovať k dokonalosti, stále vyššie dvíhať svoju myseľ k nebu a stále silnejšie odporovať zlu a konať dobro. Nebolo by skvelé, keby nás raz sám Ježiš dekoroval za víťazov?