Zamyslenie na 21. cezročnú nedeľu: Výchova

Výchova môže prebiehať všelijako. Jednou z možností je robiť si čo chcem a potom znášať následky vo forme trestov, napomenutí, zranení...,

čiže učiť sa na vlastných chybách. Druhou možnosťou je pýtať sa príslušnej vychovávateľskej autority a poslúchať.

Mám pocit, že mnohí medzi nami uprednostňujú prvú možnosť. Akoby testovali, čo všetko ešte Pán Boh znesie. Pritom si môžu byť istí, že sa vôbec neteší z toho, ak v úsilí dostať človeka na dobrú cestu nechá ho znášať následky jeho vlastných rozhodnutí (my tomu niekedy alibisticky hovoríme, že Boh nás trestá).

Iste uznáš, že druhá možnosť je lepšia (zaujímavé, že správne odpovede väčšinou vieme, no podľa nich nekonáme). Hoci náročnejšia v tom, že sa neraz musíme vzdať vlastných predstáv o tom, čo znamená nechať sa vychovávať. Lebo podstúpiť výchovu znamená predovšetkým byť aktívny, zaujímať sa, hľadať... Ak mám na mysli výchovu k zrelému kresťanstvu, to znamená prehlbovať svoju modlitbu, denne počúvať, čo mi Boh hovorí cez čítanie Písma, aktívne prijímať sviatosti (k tomu patrí aj nejsť na spoveď preto, že je nejaký sviatok, ale vždy, keď vo svojom srdci vnímam ťažké previnenie a viem, že by som najbližšiu nedeľu nemohol ísť na sväté prijímanie), deliť sa o svoju vieru svedectvom života i slova, slúžiť núdznym okolo seba...

Radšej si však zapneme telku a v mene nároku na oddych zabíjame čas. Alebo sledujeme nezmyselné statusy na facebooku, kedy si kde kto s prepáčením „prdol". Či hráme hry a zháňame pokémonov... Prečo sa potom čudujeme, že sa kostoly vyprázdňujú? Má na tom podiel každý z nás. Lebo sa uspokojujeme tým, že „sme s Ježišom jedli pili a na našich uliciach učil". No zanedbali sme ho poslúchať. Náš život vyzerá rovnako ako život ľudí, ktorí žijú úplne bez Boha. A prečo by sa mali o neho zaujímať, keď na nás vidia, že Boh nám je len na príťaž? Nevidia na nás radosť, nevidia krásne susedské vzťahy, nevidia ochotu pomáhať a deliť sa, nevidia skromnosť (ozaj, skúsili ste niekedy v práci povedať, že nechcete zvýšenie platu, že máte dosť? Alebo povedať pri nejakej odmene, že to darujete chudobným, že vám to netreba?)...

Mrazia ma dnešné Ježišove slová: „Ja neviem, odkiaľ ste" (Lk 13, 27). Ak mi Ježiš na konci povie, že ma nepozná, ostane mi len večné zúfalstvo. Čo môžem urobiť, aby som počul iné slová? Počúvať, poslúchať, rasť, nechať sa formovať. Každý deň. Ak na to nemá čas, tak vždy namiesto sledovania televízie. Koľko času tak každý deň získaš pre Pána?

Na stiahnutie

21. 8. 2016.doc

Návrat späť