nebuďme detinskí či nerozumní (Prís 9, 6; Ef 5, 17). Lebo našou úlohou nie je špekulovať nad Eucharistiou, ale ju prijímať. Je totiž pre nás zárukou večného života.
Chceš večne žiť? Vedci vymýšľajú spôsoby, ako predĺžiť ľudský život – liekmi, transplantáciami, genetickými manipuláciami... No predstav si, že život, ktorý žiješ teraz, by sa mal žiť ešte takých 200-300 rokov. Chytá ma des pri takej myšlienke. Keď to zoberiem humorne, každý deň si ráno aj večer umývať zuby ďalšie dlhé roky sa mi nechce. Nieto pracovať v pote tváre...
Chceš večne žiť? Boh aj tebe ponúka večný život, v ktorom už nebude bolesti ani náreku... Dáva k tomu jednu jedinú podmienku – prijímať jeho telo a krv. Aby nám to nebolo odporné, dáva sa nám pod spôsobom chleba a vína, teda niečoho, čo je pre nás ako pokrm a nápoj prirodzené. Chce to len vieru, že Boh je v tejto „matérii" skutočne prítomný, keď kňaz nad ňou vysloví slová premenenia. A potom to chce čisté srdce. Teda neprestajné úsilie o čisté srdce, vyjadrované ľútosťou na hriechmi, spoveďou, pokáním a neustálou zmenou života podľa Božích prikázaní.
Chceš večne žiť? Tak neváhaj a prijímaj. Často, najmenej každú nedeľu. A presvedčíš sa, že prebývanie s Bohom prináša mnohé ďalšie benefity. Budeš pokojnejší, trpezlivejší, láskavejší, bude ťa viac zaujímať život (skutočný život, nie tie bulvárne nezmysly), konať dobro bude pre teba ľahšie a odporovať zlu bude pre teba samozrejmé... Bolesť a trápenie, ktoré znášaš, budeš vnímať ako cestu k trvalému prebývaniu s Bohom.
Chceš večne žiť? Vlastne už žiješ večne – ak prijímaš Krista vo sviatosti, už máš večný život. Iste príde smrť, ale len pre telo. Aj to len do času.
Nebuď pochabý!