Zamyslenie na 2. veľkonočnú nedeľu: Skutočne svätiť

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b).

Podľa článkov na internete i príhovorov v kresťanských médiách mi je jasné, že nie som sám, kto uvažuje nad zmyslom týchto dní karantény, obmedzení, zákazov. Dostali sme dišpenz od cirkevného prikázania: V nedeľu a v prikázaný sviatok sa zúčastniť na svätej omši. (Je zvláštne sledovať vyjadrenia na internete o tom, či je pre nás počúvanie/pozeranie svätej omše cez médiá „platné". Ak by to bola skutočná – platná – účasť na svätej omši, nepotrebovali by sme dišpenz...) Nedostali sme však dišpenz od Božieho prikázania v Desatore: Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni. V Knihe Exodus je vyjadrené takto: „Pamätaj na sobotný deň a zasväť ho. Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, ale siedmy deň je sobota Pána, tvojho Boha. V ten deň nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani prišelec, čo býva v tvojich bránach. Lebo Pán za šesť dní utvoril nebo i zem, more a všetko, čo je v nich a na siedmy deň odpočíval. Preto Pán sobotu požehnal a vyhlásil ju za svätú." (20, 8 – 11).

A tak uvažujem, či nás Pán Boh nechce v týchto dňoch naučiť naozaj svätiť sviatočný deň. Zbavil nás účasti na svätej omši, aby nám ukázal, že svätenie nedele si nevybavíme tým, že ideme na hodinu do kostola. Zobral nám tú hodinu, aby sme si spomenuli, že v nedeľu a sviatky máme dať Pánovi 24 hodín.

Právom v nás vzniká otázka: Ako tých 24 hodín naplniť tak, aby boli oslavou Pána?

Je skvelé, že cez médiá môžeme sledovať sväté omše. Dokonca si vyberať, na ktorú „pôjdeme" – podľa celebranta, podľa kostola. A máme aj tú skvelú možnosť cez kázeň prepnúť niekde inde :-). Ale musíme si priznať, že táto možnosť nás zároveň utvrdzuje v pasivite, s akou často prežívame aj sväté omše v nedele. Pripomenulo mi to staré znenie cirkevného prikázania: V nedeľu a vo sviatok svätú omšu nábožne slyšať. Vypočujeme a máme to za sebou. Ale je toto skutočné svätenie sviatočného dňa?

V prvom rade musíme vedieť, že svätý znamená iný. Keď hovoríme, že Boh je svätý, tak hovoríme, že je úplne iný, odlišný od všetkého, čo poznáme. Taký iný, že ho vlastne ani nemôžeme poznať. Nuž a také má byť aj naše svätenie. Nedeľa a sviatok má byť deň úplne iný ako všetky ostatné v týždni. Máme odpočívať, lebo aj Boh siedmy deň odpočíval. Poľský dominikán vo svojej knihe Vrch prísľubov hovorí, že hebrejské slovo, ktoré máme v našich prekladoch preložené ako odpočívať, znamená tiež žasnúť. Boh žasol nad svojím dielom, ktoré urobil, najmä nad človekom, svojím obrazom. Asi ako maliar, keď urobí posledný ťah štetcom na obraze, poodstúpi a užasne. Takže svätiť znamená tiež žasnúť. Máme nad čím. Je jar, stačí sa pozrieť von oknom a mám tisíc príležitostí na žasnutie – Božie dielo je nádherné! Pozriem sa na seba a žasnem – Boh sa teší zo mňa, omilosteného hriešnika!

Žasnutie nad dielom Boha ma má priviesť k jeho Tvorcovi – beriem do rúk Písmo, aktívne sa zúčastňujem svätej omše, venujem viac času uvažovaniu nad zmyslom i cieľom svojho života, delím sa o svoje prežívanie (i prežúvanie) života s Bohom s ľuďmi okolo seba, nájdem si čas na návštevu niekoho, komu moja prítomnosť urobí radosť, zaradím do svojho programu aj ruženec, čítanie výbornej knihy... Spomínam si, ako nám v podzemnej cirkvi istý kňaz radil: „Nečítajte dobré knihy. Tých je veľmi veľa. Čítajte len vynikajúce knihy!"

Zapoj svoju tvorivosť a sväť. Hľadaj nápady na internete, ale neuspokoj sa s nábožným slyšaním svätej omše. Dnes sa napríklad zameraj na Božie milosrdenstvo – a prejavuj ho ľuďom okolo seba.

Na stiahnutie

19. 4. 2020.doc

Návrat späť