Zamyslenie na 2. veľkonočnú nedeľu: Pán je živý!

„Keď Kristus nevstal, vaša viera je márna... Ale Kristus vstal z mŕtvych" (1 Kor 15, 17ab. 20a).

Neviem, ako to Ježiš robí, ale verím, že keď vstal z mŕtvych, tak nežije niekde ďaleko, v nejakom vzdialenom nebi, ale je stále so mnou. Veď tak to sľúbil: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta" (Mt 28, 20b). Kde je Ježiš, tam je nebo. Je to pre mňa veľmi dôležité, lebo dennodenne sa presviedčam, že je množstvo vecí, ktoré nemám pod kontrolou, s ktorými si neviem rady. Aj písanie týchto písmenok je každý týždeň nad moje sily a schopnosti.

Urob si hneď teraz praktické cvičenie: prejdi si deň, ktorý prežívaš, činnosť za činnosťou, to, čo si už urobil, aj to, čo ťa ešte čaká, a polož si pri všetkom otázku, či si schopný urobiť niečo z toho úplne sám, bez Boha. Robil som si také cvičenie dnes ráno a došiel som k tomu, že ani len dýchať bez Boha nemôžem, že každý úder môjho srdca je v jeho rukách. Len tak mimochodom, bude to skvelý deň (dúfam), keď mi Boh srdce vypne a povie: „Poď domov!"

Ježiš je skutočne živý a to je záruka toho, že aj dnes môžem kráčať po jeho cestách – nie v nejakých spomienkach, nie len tak, že uvažujem, čo a ako by robil on, ale skutočne s ním. Ježiš totiž ide so mnou. Pokúšam si trochu predstaviť si, ako bol neustále s Tomášom, keď sa ten topil so svojich pochybnostiach. Ako mu dodával silu zvládnuť to. (Ak si sa niekedy nad niečím umáral, presne si vieš predstaviť, čím Tomáš prechádzal...) A potom sa viditeľne postavil priamo pred neho a pochybnosti boli preč.

Veľmi potrebujeme neustále si pripomínať, že Ježiš je živý. Že je živý blízko, na dosah ruky. Ba dokonca ešte viac – že žije vo mne. V tebe.

Všimni si dnes Petra a Jána – idú okolo ochrnutého a Ježiš ide s nimi. Oni to vedia, preto nemajú problém obdarovať človeka uzdravením, teda niečím, čo nie je v našej moci. Ježiš cez nich konal.

Všimni si apoštola Jána pri jeho videní. Možno máme predstavu, že sa mu vtedy niečo akoby snívalo. No on skutočne stretáva Ježiša, padá pred ním na tvár, počuje jeho hlas a cíti jeho dotyk. Vieš, čo mu Ježiš povedal? Že je živý!!!

Preto môžeme so žalmistom volať: „Oslavujme Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky" (Ž 118, 1). Aj v tejto chvíli mi Ježiš preukazuje milosrdenstvo. Dal mi tieto písmenká. Bije mi srdce. Môžem dýchať. Nesie so mnou môj kríž. A do srdca mi vložil toto: „Mne srdce vnútri túžbou zmiera" (Jób 19, 27 Vg).

Lebo Ježiš je živý a miluje ma.

Na stiahnutie

28. 4. 2019.doc

Návrat späť