Zamyslenie na 18. cezročnú nedeľu: Nie márnosti

Možno niekto povie, že špekulujem, ale dal som si dokopy dve myšlienky z dnešných čítaní.

Kazateľ hovorí o márnosti všetkého, čím sa človek „umára pod slnkom". Vo svojej knihe to opakuje mnohokrát. Pavol zas hovorí, že máme myslieť na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi. Obaja hovoria v podstate to isté – cenu má len to, čo je nad či za slnkom. Každé naše rozmýšľanie či konanie má hodnotu od toho, v akom vzťahu je to ku Kristovi.

Prečo? Lebo Kristus nie je „pod slnkom", teda na neho sa nevzťahuje Kazateľova depresívna myšlienka o márnosti. V Kristovi má potom zmysel aj bohatstvo, aj úspech, aj spravodlivosť, aj hromadenie vedomostí a poznania, aj konanie dobra... Bez Krista nie som viazaný k ničomu – keď dovedieme do logického konca zmýšľanie tých, čo neveria v Boha.

Prečo by som sa – ak žijem bez Krista – mal zaujímať o chudobných, opustených, trpiacich? Bez Krista vládne kultúra vyraďovania, v ktorej sa zaujímam len o tých, ktorí sú mi nejakým spôsobom blízki, prípadne užitoční. Napríklad taký boháč v podobenstve o Lazárovi. Mal rád svojich bratov, možno rovnako bohatých ako on sám, ale Lazára odpísal. Možno si ani nevšimol, že leží pri jeho bráne. Podobne koná boháč v dnešnom podobenstve. Má bohatú úrodu, no myslí len na seba. Ani na um mu nepríde, že by sa mohol podeliť, pomôcť núdznym, darovať časť nadúrody hladujúcim – v našej dobe napríklad niekde do Afriky...

Ak žijem s Kristom, potom každý trpiaci či núdzny je môj brat, moja sestra. Ak dvihnem oči k nebu, ku Kristovi, tak aj maličká úroda, o ktorú sa podelím s človekom, čo nemá žiadnu, prinesie stonásobné ovocie. Ak si zatváram oči ako boháč pri Lazárovi, ak myslím len na veľké sýpky ako boháč s veľkou úrodou, platí o mne Kazateľovo slovo: márnosť. Nebudem mať z takého postoja úžitok.

A tak sa v dnešných textoch prelína zmýšľanie sveta a zmýšľanie svätca. Ktoré v tebe zvíťazí, ktoré prijmeš dnes za svoje? Ako to dáš najavo? Podelíš sa o svoje zásoby? Alebo sa budeš v noci strachovať, či nepríde zlodej? A čo je najhoršie, či nepríde taký zlodej, ktorý ti ukradne dušu?

Možno ti je ťažko hneď zmeniť svoje postoje. Ale neboj sa, každá zmena je cestou. Vykroč a urob prvý krok. Boh ti vyjde v ústrety „spoza slnka" a pomôže ti urobiť ďalší. Aby si už dnes večer mohol zaspávať s pokojným srdcom...

Na stiahnutie

31. 7. 2016.doc

Návrat späť