Zamyslenie na 17. nedeľu v cezročnom období: Aký dobrý je Pán!
V liturgickom roku B sa totiž prerušuje kontinuálne čítanie Markovho evanjelia a od 17. do 21. nedele v Cezročnom období sa čítajú texty zo 6. kapitoly Jánovho evanjelia o Eucharistii. K nim sú v prvom čítaní vybrané skvelé úryvky o nasýtení hladných či skleslých a unavených ľudí. No je jasné, že nejde len o nasýtenie tela. Oveľa viac ide o pokrm pre celého človeka – teda pre telo aj pre dušu. Posledná z týchto nedieľ je napokon priamou výzvou nanovo sa rozhodnúť žiť pre Boha – a túto schopnosť žiť pre Boha nám dáva „jedenie" Eucharistie. „Ja a môj dom, my budeme slúžiť Pánovi" (Joz 24, 15). „Pane, a ku komu by sme išli?" (Jn 6, 68).
Osobitnou kapitolou týchto nedieľ sú žalmy, ktoré sú vybraté ako odpoveď ľudu na Božie slovo. Dnes je to žalm vyznania viery, že „Pán otvára svoju ruku a dobrotivo nasycuje všetko živé". Potom to bude žalm prosby o nasýtenie: „Pane, daj nám chlieb z neba." A zvláštnosťou ďalších troch nedieľ bude to, že sa bude spievať vždy z textu 34. žalmu s responzóriom: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán."
Prečo taký kurz Eucharistie pravidelne potrebujeme? Lebo v dejinách Cirkvi bolo obdobie, keď musel vzniknúť cirkevný príkaz, ktorý dodnes nebol zrušený: „Aspoň raz v roku... vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť." Ako veľmi ochladla láska k Ježišovi! Veď Eucharistia nie je nejaký premenený chlieb, ale sám Ježiš. Tým, že ho požívame, premieňame sa na neho a postupe prežívame svätosť, ktorú bez Ježiša nemáme šance mať. No koľko ľudí – aj pokrstených – na to nemyslí, nevie o tom, nepozná pravdu o Eucharistii. Preto nám Cirkev znova a znova opakuje základné pravdy o Chlebe života.
Kiež by všetci kazatelia využili tých päť nedieľ na vydávanie svedectva o láske k Ježišovi prítomnému v Eucharistii. Kiež by sme si všetci v tomto čase našli každý deň desať minút na to, aby sme ich trávili v adorácii pred Oltárnou sviatosťou.
A nezabudnite – ide o tajomstvo Božej prítomnosti, ktoré si nevyžaduje vysvetľovanie či špekulovanie, ale prežívanie.
Hovorí sa, že v Spišskej diecéze ešte pred druhou svetovou vojnou istý profesor zo Spišského seminára išiel počas prázdnin na faru ku kamarátovi kňazovi. Ten sa potešil a poprosil ho, aby mal v nedeľu kázeň. Kázeň bola. O Eucharistii. Pán profesor sa vyše pol hodiny usiloval dokázať reálnu prítomnosť Krista v Oltárnej sviatosti. No zamotal sa a skončil celé dokazovanie tak nemastno-neslano. Pán farár po kázni vyšiel medzi chlapov a jeden z nich mu hovorí. „Pán farár, nikdy som nepochyboval o tom, že Pán Ježiš v Eucharistii je. No keď taký múdry a učený kňaz nevie dokázať, že to tak je, tak ja už oddnes neverím." Pán farár videl, že je zle. A tak najbližšiu nedeľu vystúpil na kazateľnicu a mal inú kázeň o Eucharistii: „Drahí veriaci. Pán Ježiš v Eucharistii je, alebo nie je. Teda tam je. Amen."
Pán Ježiš v Eucharistii je. Našou úlohou je byť s ním. Sýtiť sa ním. Milovať ho.
Aký dobrý je Pán!
Na stiahnutie
29. 7. 2018.doc
Vytvoril Viadon, s.r.o., generuje redakčný systém NetBase