Je to jednoznačné konštatovanie, že Boh všetko stvoril pre život, osobitne človeka, ktorý nosí v sebe Boží obraz. Smrť je dôsledkom závisti diabla.
Evanjelium je praktickou ukážkou tejto teologickej pravdy. Ježiš uzdravuje ženu trpiacu na krvotok a kriesi Jairovu dcéru. Dokazuje, že Boh „sa nekochá v zániku žijúcich" (Múd 1, 13).
Žalm je veľmi osobnou odpoveďou človeka, ktorý spomínanú teologickú pravdu pozná a jej pravdivosť zakúsil na vlastnej koži. Slová „môj nárek si obrátil na tanec" (Ž 30, 12a) sú trefným vyjadrením toho, čo prežíva ten, ktorý zakúša Božie konanie vo svojom živote.
A napokon Pavlova výzva z Druhého listu Korinťanom k štedrosti – hoci priamo s ostatnými textami nesúvisí – je prirodzenou vecou pre toho, kto bol sám obdarovaný, kto zažil, ako Boh rozospieval jeho srdce (Ž 30, 13a). Kto dostal, rád dáva. Kto bol vyslobodený zo smrti, aj iným pomáha smrti vzdorovať a nachádzať radosť v Pánovi.
Máš vo svojom živote chvíle, keď si zakúsil, že Boh zmenil tvoj nárek na tanec? Hovor o tom ľuďom, najmä tým, ktorí žijú v beznádeji, v zúfalstve (možno to potrebuješ povedať sebe samému). Hovor im to však s modlitbou – povedz Oteckovi, že ho ľúbiš, že je pre teba najdôležitejší, že potrebuješ len jeho, že si vďačný za všetko, čo ti už dal i čo pre teba ešte pripravil. A potom mu s dôverou povedz: „Tatko, daj tomu človeku tanec namiesto náreku." Tak si pripravený ísť a byť spoločníkom trpiacemu, opustenému. Spoločníkom, ktorý prinesie Božie požehnanie.
Jednoduché, však? Tak neseď a konaj! Tancuj! Spievaj! Lebo „Boh všetko stvoril pre bytie" (Múd 1, 14a), pre bytie v plnom význame tohto slova, nie pre živorenie. Už tancuješ?