Zamyslenie na 11. nedeľu v cezročnom období: Božie vlastníctvo

Čo znamená, že som Božím vlastníctvom? Určite nie to, že Boh ma používa ako nejaký stroj na splnenie svojich zámerov.

Ani nie to, že som bezmocný prášok, unášaný rozmarmi Boha nesmiernym vesmírom. Písmo hovorí o niečom celkom inom – ak sa dobrovoľne, rozhodnutím slobodnej vôle podriadim Bohu, stanem sa „žiarivou korunou v Pánovej ruke" (Iz 62, 3a), budem chránený „ako zrenica jeho oka" (Dt 32, 10d). Dostane sa mi všestrannej starostlivosti, „aby som si neuderil nohu o kameň" (Ž 91, 12).

Kedy sa rozhodujem podriadiť sa Bohu? V podstate to robím prijatím krstu. Uzatváram s Bohom zmluvu, že nebudem mať iných bohov okrem Pána a že on sa o mňa bude starať. Keďže sme však boli väčšinou pokrstení ako deti a toto rozhodnutie urobili za náš naši rodičia a krstní rodičia, je nevyhnutné, aby raz nastala chvíľa nášho osobného rozhodnutia: „Chcem byť vlastníctvom Boha, lebo som spoznal a uveril, že ma miluje, že je jediný, kto mi môže dať večný život v radosti." Takéto rozhodnutie – či už vyslovené takto jasne, alebo vyjadrené postupnou zmenou života – jednoznačne nasmeruje môj život na Božie veci.

A len takto rozhodnutý človek môže uskutočňovať v každej situácii slová 100. žalmu, ktorý dnes spievame pri liturgii – jasať na chválu Pánovi, s radosťou mu slúžiť, s plesaním vstupovať pred Božiu tvár. Lebo vie, že Božia dobrota voči nemu je nemenná, aj keď vonkajšie okolnosti možno práve spôsobujú utrpenie, bolesť, dokonca aj keď zlyháva vo svojej vernosti zmluve.

Takýto postoj je postojom viery. Pozri sa dnes na apoštolov – Ježiš ich poslal robiť nemožné veci: „Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte" (Mt 10, 8). Nič z toho nie je v ľudských silách. A oni predsa šli a robili to. Prečo? Lebo vedeli a pevne verili, že sú Božím vlastníctvom a Boh je s nimi, že Boh cez nich koná.

Ak si sa odovzdal Bohu, ak si sa svojím rozhodnutím stal jeho vlastníctvom, Boh ťa použije na veľké veci. Možno dnes bez šomrania poumývaš riad. A možno navštíviš chorého suseda a pomodlíš sa za jeho uzdravenie. Možno pôjdeš sa svojím farárom a povzbudíš ho, aby kázal zo srdca a nečítal kázne stiahnuté z internetu. Možno dostaneš odvahu ísť za svojím šéfom a zastať sa kolegu, ktorý drie ako kôň, no má nižší plat ako ty... A možno pôjdeš na modlitbu chvál a konečne dvihneš ruky a budeš z celého srdca spievať Pánovi (hoci aj falošne).

Je toľko možností, ako jasať na chválu Pánovi. Ktorá ti je najbližšia? Využívaj ju a pozoruj, ako rastie tvoja radosť v Pánovi, ako sa stávaš svetlom pre ľudí okolo teba... A to všetko preto, lebo si Božím vlastníctvom!

Na stiahnutie

18. 6. 2017.doc

Návrat späť